oPeniazoch.sk, Business Insider Foto: thinkstock
Centrálne banky vo Švédsku, Austrálii a na Novom Zélande reagovali na nízku infláciu znížením sadzieb, aj keď rast v týchto troch jurisdikciách je relatívne zdravý. To môže poukazovať na zlý prístup, tvrdí nová štúdia HSBC.
Ekonóm HSBC James Pomeroy v aktuálnej správe tvrdí, že "nárast počtu digitálnych jedincov mení globálne spôsob, akým svet generuje spotrebu, čo vedie k tlaku na ceny, ktoré by mohli mať obrovský vplyv na politiku inflácie a rastu".
Ale čo si predstaviť po pojmom digitálny jedinec?
Pomeroy ho definuje ako "človeka, ktorý strávili celé svoje stredoškolské obdobie v krajine s internetovým pokrytím okolo 50 %".
Je to množina, ktorá dnes predstavuje 9 % celosvetovej populácie, okolo 430 miliónov ľudí. Do roku 2030 by mala narásť o 30 %, na 2,3 miliardy ľudí a do roku 2050 až o 50 %, na 5,6 miliardy ľudí.
Je to demografický vývoj meniaci svetovú ekonomiku. Presne ten, aký už nastúpil v škandinávskych krajinách, Austrálii i na Novom Zélande, kde "digitálni jedinci" už predstavujú 25 alebo viac percent dospelej populácie. Je to posun, ku ktorému rýchlo dochádza aj vo veľkej časti rozvinutého sveta, zažívajúceho nízku infláciu.
Na základe analýz príkladov Švédska, Austrálie a Nového Zélandu dokáže Pomeroy predpovedať na zmenu v spotrebe, a dôsledkyaké prinesie rozvoj technológií a nižšia inflácia v krajinách, kde sa centrálne banky rozhodli znížiť sadzby v dôsledku nespokojnosti s infláciou.
Najskôr si povedzme, ako Pomeroy popisuje dôvod nízkej inflácie. Zdôrazňuje, že všeobecné "prijímanie nových technológií je v prípade digitálnych jedincov vyššie", čím získavajú väčší prístup k informáciám. To "povedie k nižším cenovým tlakom", pretože pomocou technológií a porovnaniam získajú "lepší prístup k alternatívnym výrobkom, alebo novým technológiám, ktoré sú lacnejšie", čo by malo vyústiť do nižšej inflácie. Pomeroy hovorí, že "ak v takomto prípade inflácia klesá, vďaka technológiám, nejde o znamenie ekonomickej malátnosti a preto by sa na ňu nemalo reagovať znížením úrokových sadzieb."
"Predstavuje HDP stále reálnu miera rastu ekonomiky vzhľadom k rýchlemu tempu technologického pokroku? Mali by centrálne banky znížiť sadzby kvôli nízkej inflácii, pokiaľ vidíme zlepšenie na strane ponuky, a teda príčinou nie je nedostatok dopytu?" Kladie otázky Pomeroy.
Je to práve onen nedosiahnutý inflačný cieľ, čo berie pokojný spánok centrálnym bankárom. Pomeroy sa ale odvoláva na výskum, ktorý hovorí, že riadená nízka inflácia môže vyžadovať odlišné reakcie než je scenár pre liečbu nízkej inflácie pri tradičnom dopyte. Napriek tomu centrálne banky po celom svete znížili sadzby bez ohľadu na príčinu nízkej inflácie. "Švédska Riksbank je zrejmý príklad, znížením sadzieb až na -0.50 % aj napriek tomu, že ekonomika krajiny rastie najrýchlejším tempom za takmer desať rokov, ale aj Austrália a Nový Zéland znížili sadzby na rekordné minimá, napriek rastu domáceho dopytu," hovorí.
"Je to dôkaz, že centrálne banky budú musieť premýšľať o širšej škále opatrení a vziať do úvahy príčinu nízkej inflácie pri stanovovaní politiky," odporúča Pomeroy. Dôsledky aktuálne mimoriadne nízkych úrokových sadzieb sú ďalekosiahle. Pomeroy upozorňuje, že sadzby sú preto príliš nízko v týchto troch krajinách, a potenciálne aj v mnohých iných v celom rozvinutom svete.
