oPeniazoch.sk, BBC;NYT Foto: TASR/AP;SITA/AP
Paul Manafort šéfuje volebnému štábu Donalda Trumpa. Jeho meno sa objavilo na zozname podozrivých finančných transakcií spojených s menom bývalého proruského prezidenta na Ukrajine Viktora Janukovyča. Píše o tom americký denník The New York Times s odvolaním sa na informácie ukrajinskej protikorupčnej agentúry (NABU).
Manafort informáciu denníka označil za "nepodloženú a absurdnú". Trumpova väzba na Rusko je však častou témou nadchádzajúcich volieb do Bieleho domu, pripomína BBC.
Šéf Trumpovho štábu Paul Manafort sa od 80. rokov minulého storočia venuje politickému poradenstvu. Na Ukrajine pôsobil v rokoch 2007-2012. Ešte tento rok v máji mal podľa The New York Times vo svojej kyjevskej kancelárii osobné veci a nábytok. Podľa ukrajinských vyšetrovateľov boli súčasťou Manafortovho ukrajinského biznisu nezákonné machinácie nezdokumentované v účtovných knihách.
Z dokumentov vyplýva, že Manafort dostal od prezidentskej Strany regiónov za svoje služby 12,7 milióna dolárov. Manafort i jeho advokát Richard Hibey tvrdenia popierajú. "The New York Times sa znovu rozhodol ignorovať fakty a profesionálnu žurnalistiku, aby sa to hodilo do jeho politického programu. Namiesto čestných informácií si zvolili útok na moju osobu a moju povesť," povedal Manafort. "Je dobre známe, že pracujem v USA a pracoval som tiež v kampaniach v zámorí. Nikdy som neprijal nelegálnu platbu, ako mylne informoval The New York Times, a ani som nikdy nepracoval pre vlády Ukrajiny alebo Ruska. Všetky platby za politickú prácu smerujúce ku mne boli pre celý politický tím – pre zamestnancov kampane (miestne aj zahraničné), bola za sondáže a výskum, za zabezpečenie celistvosti volieb a za televíznu reklamu. Tvrdenie, že som prijal peniaze v hotovosti, je nepodložené, hlúpe a absurdné," píše sa v jeho vyhlásení.
Aj NABU uvádza, že zatiaľ nebolo zistené, či sumu 12,7 milióna dolárov uvedenú v spisoch Manafort skutočne dostal. Aj keď nie je
vyšetrovaný, musel si podľa prokurátorov uvedomovať okolnosti svojich finančných transakcií na Ukrajine.
Manažér volebnej kampane Hillary Clintonovej americkému denníku povedal, že aj Demokratická strana informáciami o podozrivých stykoch Trumpovho tímu disponuje. "Trump musí zverejniť všetky informácie o vzťahoch svojich zamestnancov a konzultantov s Ruskom," vyhlásil manažér Robby Mook. Manafort sa však proti Clintonovej tiež vyjadril. "The New York Times neprezradili, že nadácia Clintonovcov poberala a možno stále poberá peniaze vďaka výhodám, ktoré získali v čase, keď bola Hillary Clintonová ministerkou zahraničia," uviedol.
Ukrajinskí prokurátori vyšetrujú aj skupinu firiem z daňových rajov, prostredníctvom ktorých ľudia z Janukovyčovho okolia nadobúdali nákladné nehnuteľnosti vrátane palácov s vlastným golfovým ihriskom a zoologickou záhradou, uviedol denník. Medzi stovkami podozrivých transakcií je aj dohoda o predaji ukrajinskej káblovej televízie firme, ktorú dali dohromady Manafort a ruský miliardár Oleg Deripaska, blízky spojenec Vladimira Putina.
Janukovyč podľa The New York Times pred svojím útekom do Ruska v roku 2014 celkom intenzívne využíval poradenstvo Manaforta a jeho firmy, vďaka ktorým vyhral niekoľkokrát voľby. Počas tohto obdobia sa Manafort nikdy neprihlásil na ministerstve spravodlivosti USA, čo zákon vyžaduje od osôb, ktoré môžu ovplyvňovať politiku USA v prospech zahraničných klientov.
V súčasnosti sa často diskutuje o vplyve Moskvy na blížiace sa voľby amerického prezidenta. Podľa tímu Hillary Clintonovej stojí Moskva za zverejnením e-mailov serverom WikiLeaks. Hackeri odcudzili zhruba 20 tisíc e-mailov, ktoré si vymenili medzi januárom 2015 a tohtoročným májom členovia Demokratickej strany. Cieľom podľa demokratov bolo pomôcť práve Trumpovi. Ten pritom ešte povedal, že ak má Rusko e-maily, ktoré posielala Clintonová zo súkromnej e-mailovej adresy, rád by ich videl. Schránku mala využívať aj pre zasielanie tajných informácií, za čo demokratickú kandidátku na prezidenta pokarhala aj FBI.
Trump je voči ruskému prezidentovi Putinovi miernejší ako súčasné vedenie Bieleho domu. V rozhovore na stanici ABC napríklad povedal, že by USA mali uznať ruskú anexiu Krymu. A to v prípade, že by to viedlo k lepším vzťahom s Moskvou a silnejšej spolupráci v boji proti teroristom z organizácie Islamský štát. USA, EÚ a niektoré ďalšie krajiny pritom uvalili kvôli anexii Krymu na Rusko sankcie.
Americký miliardár sa ale zároveň v rozhovore snažil vyvrátiť tvrdenia, že má dobrý vzťah s ruským prezidentom. "Povedal o mne veľmi pekné veci. Ale ja s ním nemám žiadny vzťah. Nikdy som sa s ním nestretol," povedal Trump. V minulých rokoch pritom tvrdil, že s Putinom "vzťah" má. V rozhovore ale povedal, že nevie, čo to znamená "mať vzťah." O Putinovi vraj hovoril dobre, pretože o ňom ruský prezident v minulosti tiež "pekne hovoril".
