oPeniazoch.sk, TASR
Pokračujúci rast spotreby domácností ako aj priaznivý vývoj zahraničného obchodu. To sú podľa analytikov príčiny, ktoré sa v 2. štvrťroku tohto roka podpísali pod 3,7-% medziročný rast slovenskej ekonomiky.
Podrobná štruktúra hrubého domáceho produktu bude zverejnená v septembri tohto roka. „Očakávame, že aj naďalej zostal hlavným motorom rastu domáci dopyt, hlavne spotreba domácností, ktorej napomáha priaznivý vývoj na trhu práce. Pozitívne správy zo zahraničného obchodu naznačujú aj pozitívny príspevok čistých exportov k rastu HDP,“ skonštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Pod rast HDP sa pritom podľa makroekonóma VÚB Andreja Aradyho podpísal najmä priemysel. „Toto pozitívne prekvapenie priniesla exportne orientovaná časť priemyslu, obzvlášť výroba automobilov. Zdá sa, že rast bol opäť o čosi vyváženejší medzi domácim a zahraničným dopytom. Prepad stavebníctva napovedal, že investície nebudú už takou vzpruhou ako predošlé obdobie, čo ale nie je žiadnym prekvapením,“ doplnil Arady.
Analytikov vývoj hrubého domáceho produktu (HDP) v 2. štvrťroku tohto roka pozitívne prekvapil. „Čísla HDP za 2. štvrťrok príjemne prekvapili a zvýraznili tak pozitívne riziká našej aktuálnej prognózy rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku, ktoré by mali dosiahnuť 3,1 %. S definitívnou revíziou odhadu vyčkáme až na zverejnenie štruktúry rastu ekonomiky, predbežne však očakávame, že odhad rastu ekonomiky v tomto roku zvýšime o 0,2 percentuálneho bodu,“ priblížil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák.
Odborníci sú presvedčení, že ekonomike Slovenska by sa mohlo dariť aj v najbližších mesiacoch. „Ťažiť by mohla najmä zo silnejúcej spotreby domácnosti reagujúcej na pozitívny vývoj na trhu práce, ale aj stále relatívne robustného externého dopytu, keď by európske ekonomiky mali naďalej ťažiť z uvoľnených menových podmienok a lacných energií,“ doplnil Koršňák. Ekonomický rast by tak mal byť ťahaný ako domácim, tak aj zahraničným dopytom.
Citeľnejšie spomalenie medziročného rastu HDP pod 3 % by však podľa neho mohlo nastať v poslednom štvrťroku tohto roka. Podľa Muchovej by na hospodársky rast mohlo mať vplyv aj rozhodnutie Britov vystúpiť z Európskej únie. „Keďže hlasovanie za brexit sa konalo až na konci júna, na dátach za 2. štvrťrok sa ešte nemal ako prejaviť. V druhom polroku tohto roka však môže do istej miery britské rozhodnutie ovplyvniť ekonomický sentiment a zároveň aj hospodársky rast v eurozóne. Tento vplyv by ale mal byť limitovaný, keďže ešte nebol stanovený presný dátum odchodu Veľkej Británie z EÚ,“ upozornila Muchová.
Aj podľa Koršňáka rozhodnutie Britov o vystúpení z EÚ zatiaľ len minimálne ovplyvnilo nálady v európskych ekonomikách. „Predpokladáme, že prípadne negatívne dopady sa na tvrdých číslach neprejavia skôr ako na prelome rokov. Aktuálne indikátory ekonomického sentimentu pritom naznačujú, že spomalenie ekonomického rastu v Európe v dôsledku brexitu by mohlo byť miernejšie, ako boli naše pôvodné očakávania,“ dodal Koršňák.
