oPeniazoch.sk, bloomberg;quartz Foto: SITA/AP
Určite to dnes nevyzerá dobre. Brexit, teroristické útoky, ekonomická stagnácia, slabo fungujúce kroky centrálnych bankárov a dalo by sa ďalej pokračovať. Ale prečo stále vyzdvihovať možnosti čierneho scenára, sú tu aj pozitívne veci, ktoré si zaslúžia pozornosť. V určitých nezanedbateľných ukazovateľoch sme sme oproti minulosti na tom omnoho lepšie.
Stačí sa pozrieť na ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, teda tých čo dokážu prežiť z 1,9 dolára na deň. Ich počet prudko klesol počas posledného polstoročia. Tvrdia to údaje o ktoré sa opiera oxfordský ekonóm Max Roser. Z vrcholu z roku 1970, kedy bolo ľudí s takouto mizernou kúpnou silou vo svete viac ako 2,2 miliardy, klesol počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe na dnešných asi 710 miliónov. To znamená že sa z týchto strašných podmienok podarilo vymaniť viac ako 1,5 miliarde ľudí. To je významný úspech pre celý svet.
Aj Čína si zaslúži uznanie. V roku 1981 žilo v krajine približne 880 miliónov Číňanov z menej ako 1,9 dolára na deň, podľa štatistík Svetovej banky. Do roku 2010 sa ich počet znížil o zhruba 150 miliónov, čo je pokles na 730 miliónov ľudí. Pripisuje sa to šialenému tempu ekonomického rastu Číny.
To je celkom dobrá správa, nie? Áno, je. Ale nie pre každého.
Dnes už vieme, že vzostup Číny, ktorý začal s reformami Deng Xiaopinga v druhej polovici 70-tych rokov, a nabral potrebnú paru vďaka vstupu Číny do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001, mal podstatný vplyv na zvyšok sveta. Podľa nedávneho výskum ekonómov Davida Autora, Davida Dorna, a Gordona Hansona, vstup Číny do globálnej výrobnej ekonomiky významným a dlhodobým spôsobom poškodil ekonomiky profitujúce v odvetviach, ktoré sa razom dostali do priamej konkurencie s ľudovou republikou.
Ekonómovia zistili, že napríklad USA prišli o milión pracovných miest kvôli Číne v rokoch 1991 až 2011. Strata týchto pracovných miest prispela k stagnácii a neistote pre veľkú množinu amerických pracujúcich. Išlo predovšetkým o pracovníkov nižšej strednej triedy, ktorí sú menej vzdelaní ako najlepšie zarábajúci pracovníci v USA.
Rozvíjajúce sa ekonomiky sa v druhej polovici 80. rokov minulého storočia ukázali byť ideálnym miestom, kam presunúť výrobu z drahej Európy alebo USA. Západní spotrebitelia z globalizačných tendencií ťažili vďaka nižším cenám tovarov vyrobených v regiónoch s lacnejšou pracovnou silou.
Ako píše vo svojej knihe, Globálna nerovnosť: Nový prístup k veku globalizácie, bývalý ekonóm Svetovej banky Branko Milanović, ani zďaleka nejde len o americký fenomén. Od roku 1980 vzrástli príjmy niektorým skupinám najchudobnejších ľudí na svete. Do značnej miery sa to týkalo Číny a ďalších ázijských národov. Ale v rovnakom čase začali stagnovať príjmy nižšej strednej triedy v bohatších krajinách sveta. Milanović popisuje dianie známe ako "sloní graf."
Zvislá os znázorňuje rast príjmov očistených o infláciu v priebehu dvoch desaťročí v rokoch 1988 až 2008. Vodorovná os tohto grafu zobrazuje rozdeľovanie príjmov po celom svete. Takže tí najchudobnejší pastieri sú niekde úplne vľavo a zástupcovia najbohatších plutokratov úplne na pravej strane. Pretože existuje veľa chudobných ľudí na svete, takmer každá bohatšia krajina má svoje miesto v pravej polovici rozdelenia celosvetového príjmu.
Graf jasne zobrazuje, že globálna chudoba a stredná trieda, si spravidla o niečo polepšila. Zatiaľ čo ľudia v krajinách rozvíjajúcich sa trhov boli svedkami značného zvýšenia príjmov, ľudia, ktorí sú v dolnej polovici bohatšej triedy, chudobnejší pracovníci, teda nižšia stredná trieda v bohatých krajinách ako je USA a Európa, nevideli počas 20 rokov takmer žiaden rast. Pre zaujímavosť, zástupcovia plutokracie na pravej strane distribúcie si dokázali pripísať zisky vo výške viac ako 50 %.
"Najviac pocítili spomalenie až zastavenie bohatnutia zástupcovia strednej triedy, ľudia medzi 75. a 90. príjmovým percentilom,“ hovorí americký ekonóm srbského pôvodu Branko Milanović. "Príjmy týchto ľudí, vrátane ľudí z postkomunistických krajín alebo Latinskej Ameriky, ktoré môžeme označiť za vyššiu strednú triedu, prakticky stagnovali."
Dá sa teda pokles globálnej chudoby považovať za dobrú správu alebo nie?. Záleží na tom, kde žijete. Ak ste oceliar v severovýchodnej Číne, bola to pre vás výborná správa, ale ak ste zamestnancom VSŽ, tak už natoľko nie.
