oPeniazoch.sk, TASR
Rozhodnutie Británie vystúpiť z Európskej únie (EÚ), tzv. brexit, spomalí hospodársky rast eurozóny v tomto aj v budúcom roku. Vyplýva to z najnovšej správy Medzinárodného menového fondu (MMF), o ktorej informuje agentúra AP.
MMF najnovšie odhaduje, že sa hrubý domáci produkt (HDP) regiónu, ktorý platí eurom, tento rok zvýši o 1,6 % a v nasledujúcom roku o 1,4 %. Pred referendom o brexite pritom fond predpovedal eurozóne v tomto aj v budúcom roku rast HDP o 1,7 %.
Zhoršenie predpovede pre eurozónu odráža rastúcu neistotu, výkyvy na finančných trhoch a pravdepodobný pokles exportu z eurozóny do Británie.
Británia musí po prekvapujúcom rozhodnutí svojich voličov v referende 23. júna o vystúpení z EÚ rokovať s európskym blokom o obchodnej dohode a migračnej politike. Mnohé firmy pravdepodobne odložia plánované investície v Británii aj v Európe, kým nebudú známe nové pravidlá.
Mahmood Pradhan, zástupca riaditeľa MMF pre Európu, v súvislosti so správou uviedol, že je to zatiaľ len prvé a predbežné hodnotenie, a upozornil, že je priskoro na presnejšie analýzy, keďže nie je známa budúca povaha vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.
Dodal, že MMF pri zostavovaní správy vychádzal z relatívne optimistického predpokladu, že Británia dosiahne s EÚ podobnú dohodu, ako má napríklad Nórsko, ktorá jej zabezpečí prístup na jednotný európsky trh.
Ekonomická situácia v eurozóne sa pred brexitom zlepšovala. Nízke ceny ropy a voľná menová politika Európskej centrálnej banky pomáhali zrýchliť hospodársky rast regiónu. HDP eurozóny sa vlani zvýšil o 1,7 %, najviac od roku 2010.
MMF však upozorňuje, že ekonomiky eurozóny v dlhodobom časovom horizonte čelia problémom so starnúcou populáciou, pomalým rastom produktivity, ich banky zaťažujú zlé úvery, takže sa zdráhajú poskytovať nové a vlády zaostávajú pri zavádzaní reforiem, ktoré by zlepšili konkurencieschopnosť a efektivitu ich ekonomík.
