oPeniazoch.sk, SITA
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor tvrdí, že rozpočtové nadpríjmy z posledných rokov sa systematicky prejedajú. Zabrániť takémuto vývoju by mali záväzné výdavkové limity.
Slovenské verejné financie potrebujú operatívny nástroj, ktorý by zabraňoval prejedaniu rozpočtových zdrojov v dobrých časoch. Za posledné roky totiž verejné financie nedokázali zabezpečiť smerovanie k dlhodobej udržateľnosti. Tvrdí to vo svojej diskusnej štúdii člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ľudovít Ódor, podľa ktorého by sa preto mali zaviesť záväzné výdavkové limity, ktoré by pomohli nielen dlhodobej udržateľnosti verejných financií na Slovensku, ale aj lepšej proticyklickej fiškálnej politike.
„To, čo v slovenskom fiškálnom rámci najviac chýba, určite nie je zmiernenie dlhovej brzdy, ale nástroj, ktorý by nedovolil prejesť lepšie príjmy v dobrých časoch a ktorý by neobmedzoval výdavky v časoch zlých,“ tvrdí Ódor. Na zavedenie záväzných výdavkových limitov je pritom podľa neho viacero dôvodov. V prvom rade považuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti pri ich absencii za nekompletný. Pritom už pri svojom vzniku pred piatimi rokmi s ich zavedením počítal.
Zavedenie záväzných výdavkových limitov by podľa Ódora zároveň podporilo rodiaci sa koncept Hodnota za peniaze. Hoci má tento projekt avizovanú širokú podporu, podľa neho bez tvrdších rozpočtových obmedzení bude motivácia skutočne zvýšiť efektivitu verejných výdavkov nízka. „Ak ministri môžu bez problémov minúť viac, ako je rozpočtovaná hodnota, len ťažko budú poctivo identifikovať každú dosiahnuteľnú úsporu,“ tvrdí.
Dôkazom potreby záväzných limitov je podľa člena rozpočtovej rady tiež fakt, že napriek výrazným nadpríjmom z posledných rokov skutočný deficit vždy skončil nad stanoveným cieľom a podobný scenár hrozí aj v roku 2016. „Inak povedané, pozitívne vplyvy sa z veľkej časti systematicky prejedli,“ dodal Ódor. Samotný každoročne schvaľovaný rozpočet pritom považuje za stále viac archaický a nezodpovedajúci modernej praxi. Hoci je rozpočet verejnej správy trojročný, parlament schvaľuje iba hotovostný rozpočet, a to iba na rok dopredu. „Okrem toho, súčasná prax ukazuje, že minister financií a vláda dokážu radikálne zmeniť rozpočet aj bez súhlasu národnej rady, čím sa rapídne stráca význam schválenej podoby rozpočtu a niektorých fiškálnych pravidiel,“ konštatuje Ódor. Slovensko pritom podľa neho v hodnotení riadenia verejných financií postupne stráca aj v medzinárodnom porovnaní a potrebu zavedenia výdavkových stropov každoročne opakujú aj Európska komisia či OECD.
Podľa Ódora by bolo na Slovensku vhodné zaviesť výdavkové stropy vo forme agregátneho výdavkového limitu navrhnutého vládou a schváleného parlamentom, ktorý by bol záväzným ukazovateľom na strednodobom horizonte. Ich hodnota by mala byť vyjadrená v eurách a vychádzala by z analýz dlhodobej udržateľnosti verejných financií, vládnych cieľov a očakávaných príjmov rozpočtu. Na krytie menších negatívnych prekvapení by bola vytvorená rezerva pod určeným stropom, na riešenie mimoriadnych udalostí by slúžili dobre definované únikové klauzuly. Výdavkové limity by podľa Ódora mohli platiť pre nasledujúcu vládu.
