Veľkí víťazi záchranných balíčkov v číslach: Z gréckej pomoci ťažili najviac francúzske a nemecké banky

, 444.hu Foto: SITA/AP

EÚ a MMF nalievajú peniaze do Grécka už šesť rokov. Súkromná univerzita v Berlíne presne spočítala, na čo sa vynaložilo medzi rokmi 2010 a 2015 okolo 216 miliárd eur. Zistili, že len veľmi malá časť peňazí zostala v Grécku a takmer všetky z nich šli do bánk, ktoré poskytovali úver pre krajinu ešte pred krízou.

Európska School of Management and Technology v Berlíne je súkromná univerzita, ktorú zakladali nemecké spoločnosti zvučných mien, ako Bosch, Siemens, T-Mobile alebo KPMG. Táto škola zverenila nedávno štúdiu ktorú nazvali "Kam šli peniaze zo záchranného balíka pre Grécko?" Konečná odpoveď by sa dal zjednodušiť asi takto: väčšinu z euromiliárd si pripísali banky, pričom veľká časť z peňazí sa v krajine ani neobjavila. Menej ako 5 percent z celkovej sumy šlo konkrétne na záchranu gréckych verejných financií. Inými slovami, väčšina peňazí išla do tých bánk, ktoré pred rokom 2010 nakúpili grécke štátne dlhopisy.

Tabuľka farebne znázorňuje, že zelená, červená a modrá farba je časť, ktorá šla do zahraničných bánk a investičných fondov, žltá zobrazuje sumu do gréckych bánk. Z 216 miliárd eur, len 9,7 miliardy, fialová farba, prišlo priamo do gréckeho rozpočtu. To predstavuje len 4,4 % zo záchranného balíka.

Uvedené údaje sa vzťahujú na prvé dva balíčky, z ktorých prvý bol v platnosti od mája 2010 do marca 2012, a druhý od jari roku 2012 do júna 2015. Odvtedy už je aj tretí balíček, ktorý by mal skončiť podľa očakávaní v roku 2018.

V podstate sa dá povedať, že šlo transformáciu gréckeho dlhu. Zo súkromných ​​úverov sa stali štátne.

Samozrejme, že by nebolo úplne korektné vyhlásiť, že grécka vláda z toho nijak neprofitovala. Ak niekto zaplatí za mňa podstatnú časť hypotekárneho úveru na bývanie, aj tak budem vymsiaty, ak si z tých peňazí nemôžem odložiť ani cent. Ale toto nie je presne prípad Grécka, kde väčšina štátov eurozóny za krajinu zatiahla jej dlh. Tieto štáty poskytli na výmenu len iný úver. Bez nového úveru by Gréci nedokázali splácať svoje pôžičky v minulosti, ale výmenou za nový úver sa museli zaviazať k celkom vážnym úsporným a privatizačným programom.

Kým pred záchranými balíčkami dlhovalo Grécko predovšetkým bankám, teraz dlží hlavne finančnému nástroju členských štátov EÚ, dlh má v rukách ESM. V podstate týmto krokom znárodnili súkromné úvery. Preto dnes riziko bankrotu netrápi majiteľov a vkladateľov z bánk, ale európskych daňovníkov.

Je však tiež pravda, že ak sú banky v problémoch, zvyčajne sa zachránia z verejných prostriedkov, pretože ekonomického šoku, spôsobeného bankrotom bánk, sa západní politici boja viac než čerta. Grécka záchrana smerovala aj týmto smerom, aby sa zabránilo mimoriadnym udalostiam.

Francúzske a nemecké banky boli najväčší veritelia

Ešte pred záchranným balíčkami boli najväčšími veriteľmi Grécka francúzske a nemecké banky. Dlh Grécka pre banky oboch krajín vtedy činil zhruba 120 miliárd eur. Celý grécky štátny dlh v tom čase predstavoval zhruba 300 miliárd eur. Tretím najväčším veriteľom boli grécke súkromné banky, ktorým sa tiež pekne ušlo zo záchranných balíčkov. Preto sa dá povedať, že dva balíčky z eurozóny zachránili banky asi v takej miere, ako zachránili Grécko pred platobnou neschopnosťou.

Základný motív bol známy aj doteraz, ale až dnes sa objavujú konkrétne čísla. Karl Otto Pohl bol v rokoch 1980-1991 prezidentom Bundesbank. Už v roku 2010, napríklad, hovoril otvorene o tom, že prvý grécky záchranný balíček slúži na záchranu "nemeckých a predovšetkým francúzskych bánk." Mal pravdu.

Je zaujímavé, že zatiaľ čo do roku 2012 sa francúzske a nemecké banky takmer úplne dokázali zbaviť gréckeho dlhu, zaplatili ich zo záchranných balíčkov, alebo na jar 2012 odpustili polovicu svojich  požiadaviek, od roku 2013 nemecké banky opäť začali nakupovať grécke vládne dlhopisy, aj keď v menšej miere ako predtým. Francúzsko už na túto opätovnú cestu nenastúpilo.

Z koho peňazí sú vytvárané záchranné balíčky?

Z 216 miliárd eur 50 pochádza od MMF a 166 od členských štátov eurozóny. Eurozóna svoj podiel venovala cez ESM. Mechanizmus ESM, alebo Európsky stabilizačný mechanizmus, je luxemburský fond do ktorého krajiny používajúce euro vložili celkovo 80 miliárd eur. Tieto peniaze však ESM používa ako bezpečnostnú rezervu, nie na vytváranie záchranný balíčkov. ESM si na trhu požičiava peniaze a tie ďalej poskytuje Grécku. A ak budú Gréci riadne splácať, vlastnej rezervy sa ESM nemusí ani dotkúť. Avšak, ak Gréci nebudú mať požadovanú platobnú morálku, pôžičku budú musieť splatiť krajiny, ktoré držia pri živote ESM. Záchranný balík od ESM v podstate znamená to, že ESM dáva záruky na pôžičky, a je len akýmsi prostredníkom v tomto prípade medzi gréckou vládou a hráčmi na trhu. Títo hráči môžu byť napríklad aj banky, ktorej sú grécke pôžičky splatené úvermi od ESM.

V ESM sa rozdeľuje zodpovednosť za čiastkové úvery medzi jednotlivé členské štáty vo vzťahu k ich ekonomickej výkonnosti. Najväčší podiel patrí Nemecku: 27 percent. To znamená, že ak Gréci zbankrotujú, tak by asi jednu tretinu záchranných balíčkov musel "zacálovať" Nemci. Druhým najväčším akcionárom v ESM je Francúzsko (20,3 %), potom sú to Taliani (17,9 %), nasledujú Španieli (11,9 %) a Holanďania (5,7 %). Slovensko má iba 0,8 % a Cyprus len 0,19 %. Samozrejme, že v porovnaní s HDP, je táto cena aj pre malých hráčov privysoká. Najväčším porazeným by bolo Slovinsko, hoci slovinskej účasti zodpovedá len 0,4 % ESM, ale slovinský HDP je viac ako 2,5 percenta ESM. Pre porovnanie nemeckých 27 % je menej ako 2 percentá nemeckého HDP. Spolu s Grékmi má v ESM peniaze 19 krajín.

Z tohto pohľadu sa zdá, že zo záchrany Grécka najlepšia vyšli Francúzi, pred záchrannými balíčkami ich banky niesli najväčšie riziko gréckeho bankrotu, ale teraz ho prevzala nemecká vláda. Avšak ani  Nemci z toho nešťastní byť nemusia, pretože nový systém sústreďuje spoločný záujem mnohých európskych vlád, aby Gréci pravidelne splácali. Okrem toho sa podarilo grécky dlh previesť zo súkromného na vládny bez toho, aby sa museli dotknúť peňazí z rozpočtu.

Pôžička od MMF je iná káva. Skladá za peňazí 188 krajín. Každý členský štát musí zaplatiť členský poplatok na základe svojej ekonomickej výkonnosti. Z tohto balíka môžu dostať úver tí, ktorí budú naň odkázaní. Výška členského prípsevku vo väčšine prípadov neznamená skutočné platby do spoločnej kasy, ale určité množstvo peňazí vyčlenené na špeciálnom účte, a ak sa MMF rozhodne, siahne na ne. Za medzinárodné rezervné aktívum a zároveň ako účtovná jednotka sa používa umelá menová jednotka  SDR – Zvláštne práva čerpania.V súčasnosti je to kôš 4 mien (USD, EUR, JPY, GBP). Na základe členského sa následne vypočíta, ktorá krajina má aké hlasovacie právo, presne ako v akciovej spoločnosti. Najväčším prispievateľom sú Spojené štáty, majú 16,75 percenta hlasov. V klube s 188 členmi je to skutočne veľmi silná pozícia. Po Spojených štátoch nasleduje Japonsko (6,23 % hlasov) a Nemecko (5,81 %).Napríklad susedné Maďarsko má iba 0,44 percenta hlasov. V súčasnosti je členská kvóta Slovenska určená vo výške 1 001,0 milióna, na základe čoho máme pridelených 11 230 hlasov.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy