oPeniazoch.sk, BBC Foto: SITA/AP;TASR/AP
Ak tipujete najvyššiu budovu sveta v Dubaji, ste vedľa ako tá jedľa. Stála smiešnych 1,5 miliardy dolárov. Najdrahší objekt sa bude nachádzať v juhozápadnej časti Veľkej Británie a mal by slúžiť úplne iným cieľom.
Hinkley Point v Somersete, bude najdrahšou stavbou na Zemi, odhaduje sa, že náklady na výstavbu prekročia 35 miliárd dolárov. A prečo sme sa to dozvedeli z ústa zástupcov Greenpeace? Minulý mesiac spustili petíciu proti projektu, ide totiž o jadrovú elektráreň. A prečo tak vysoké náklady? Toto číslo zahŕňa odhad pre platenie úrokov z požičaných peňazí, ale spôsoby financovania Hinkley C sú natoľko nepriehľadné, že je takmer nemožné presne spočítať aké budú konečné náklady.
Dokonca aj keby sme zobrali náklady na samotnú výstavbu, cena je stále závratná. Hlavný dodávateľ ju odhaduje na 26 miliárd dolárov. Z tejto sumy by ste mohli postaviť celý komplex budov Burj Khalifas, najvyššej budovy na svete, alebo dať dokopy viac ako 112 kilometrov urýchľovača častíc. Dnes má Veľký hadrónový urýchľovač, kde sa vedci snažia odhaliť tajomstvo vesmíru, postavený pod hranicou medzi Francúzskom a Švajčiarskom, 27,3 kilometra. Jeho výstavba vyšla na 5,8 miliardy dolárov.
Doteraz najdrahší most je Oakland Bay Bridge v San Franciscu, predražilo hlavne to, že je navrhnutý tak, aby odolal najsilnejšiemu možnému zemetraseniu, aké by seizmológovia očakávali počas najbližších 1500 rokov. Náklady na výstavbu si vyžiadali 6,5 miliardy dolárov.
Prečo je v porovnaní so všetkými týmito stavbami Hinkley blok C tak drahý? "Jadrové elektrárne sú najzložitejšie vec, akou sa zaoberáme," hovorí Steve Thomas, emeritný profesor energetickej politiky v Greenwich University. "Náklady jadrových elektrární majú rastúcu tendenciu, odvíja sa to od rôznych návrhov opatrení, ktoré majú eliminovať riziko." Pre porovnanie najnovšia jadrová elektráreň v Británii, Sizewell B, ktorý bola dokončená v roku 1995, stála len 3,4 miliardy, po prepočte na súčasné ceny by to bolo zhruba 6 miliárd dolárov. V Európe v tomto storočí neboli dokončené žiadne nové jadrové elektrárne. Tie, ktoré boli postavené v posledných rokoch v krajinách, ako je Čína alebo India, nie sú podľa Thomasa spoľahlivé.
A čo ak by sme urobili historické porovnanie? Mohla by sa jadrová elektráreň ocitnúť v tieni Veľkej pyramídy v Gize? Vypracovať podrobné náklady niečoho postaveného pred viac ako 4500 rokmi predstavuje celý rad výziev. V roku 2012 Todghadla stavebná spoločnosť Turner Construction Company, že stavba pyramídy by sa mohla pohybovať medzi 1,1 – 1,3 miliardami dolárov. V tejto cene je zahrnutých 730 miliónov na stavebný kameň a 58 miliónov dolárov na 12 žeriavov, pričom by stačilo asi 600 zamestnancov. Bez žeriavov si takýto nadľudský výkon vyžiadal trvalo prítomných 20 000 ľudí.
A náklady faraóna Chufu? Stavba Cheopsovej pyramídy zabrala dve desaťročia, predpokladá sa, že sa pracovalo len štyri mesiace v roku, keď Níl zaplavil okolité polia. V prepočte je to 48,4 milióna pracovných dní. Ďalších 4000 ľudí ale pracovalo počas celého roka. Celkovo sa tak čas práce vyšplhal na 77,6 milióna dní. Ak by sme použili aktuálnu egyptskú minimálnu mzdu vo výške 5,73 dolára za deň, mzdové náklady by sa vyšplhali na 445 miliónov dolárov.
S využitím cien modernej pracovnej sily to nie je až tak nedosiahnuteľné, ako by sa mohlo zdať. Súdobý nápis odhaľuje, že robotníci dostali 10 bochníkov chleba a džbán piva za deň. Archeologický dôkaz hovorí aj o mäse a rybách pre staviteľov pyramíd, v modernom Egypt 10 bochníkov chleba, plechovka koly a časť hovädzieho mäsa alebo rýb vyjde na 5,80 dolára. Pritom faraón za suroviny platiť nemusel. "Kráľ vlastnil všetok kameň v lomoch," hovorí Joyce Tyldesleyová, ktorá prednáša egyptológiu na univerzite v Manchestri. "Nemohol to predať. Nikto by nenašiel využitie pre jeho paláce a chrámy. Domy obyvateľstva boli vyrobené z nepálených tehál, nikto nemal prostriedky na to, aby si stavebný materiál kúpil, bol to bezplatný zdroj…" Tyldesleyová je presvedčená, že práca bola skutočne zadarmo, robilo sa len za jedlo, ktoré faraón zhromaždil pri výbere daní. V každom prípade náklady ani zďaleka nedosiahli tie dnešné pri jadrovej elektrárni.
Pozriem sa na Veľký čínsky múr, čo bol ešte väčší projekt, než pyramídy. Viac ako 8 851 kilometrov dlhý, s nepredstaviteľnou hmotnosťou. Je to vlastne veľký počet múrov, ktoré sa spojili dohromady za viac ako dve tisícročia, aby naplnili definíciu "objektu", čiže žiadna konkurencia.
Vráťme sa ale do modernej éry, ani Heathrow Terminál 2 (3,4 miliardy dolárov), ani nová londýnska železničná stanica Crossrail (21, 6 miliardy dolárov) nedokážu cenou konkurovať Hinkley. Ale je tu istý súčasný projekt, ktorý by to na prvý pohľad dokázal. Kráľovská rodina zo Saudskej Arábie sa odhodlala na renováciu Veľkej mešity v Mekke. Cena je 23 miliárd amerických dolárov. Zahŕňa nové cestné a železničné trate, okrem iného, takže opäť sa míňame definícii "objektu"
Ďalším kandidátom je Hong Kong International Airport, postavený v roku 1998 na umelom ostrove v hodnote 20 miliárd dolárov, pri dnešných cenách asi 29 miliárd dolárov, čo je takmer na dosah odhadom EDF spojených s Hinkley blokom C. A poďme ešte ďalej. Až 54 miliárd dolárov bude stáť závod na skvapalnený zemný plyn postavený Chevronom v Austrálii. Stavba na ostrove Barrow na severo-západnom pobreží krajiny mala spustiť výrobu v marci. Ale ani táto priečka nemusí byť pre jadrovú energetiku nedosiahnuteľná. "Sme zatiaľ pri dvoch reaktoroch v Hinkley. Turecko má zmluvu na štyri reaktory, Južná Afrika sa chystá začať výberové konanie na šesť reaktorov," hovorí Steve Thomas. "Keď sa dostanete k objednávke šiestich reaktorov, bude to stáť trikrát toľko ako Hinkley."
V prípade, že sa dostávame k astronomickým cenám stavieb, je tu ešte niečo, čo hravo zatieni všetky na Zemi. Je to medzinárodná vesmírna stanica ISS s cenovkou 100 miliárd eur, v prepočte 110 miliárd dolárov.
