oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA/AP
Taliansky tenor Andrea Bocelli má vzťah k peniazom v krvi. Vyrastal v rodine, kde ich nikdy nebol nedostatok.
Ako sám hovorí, mal šťastné a bezstarostné detstvo, počas ktorého nikdy nemusel myslieť na peniaze. Keď mal 18 rokov a práve dokončil strednú školu, stal sa klaviristom v miestnom bare. Za výplaty si kupoval ďalšie hudobné nástroje, tenor saxofón, flautu, trúbku, trombón aj roh. Pracoval každý deň okrem pondelka a zarobil až 900 000 lír mesačne (asi 466 eur). V tom čase to bola pekná kôpka peňazí, asi dvojnásobok toho, čo zarobil robotník v továrni. Kým Američania sa hanbia za to, že sú chudobní, Taliani sa hanbia za to že sú bohatí. Peniaze ale mladému Bocellimu cez hlavu neprerástli. „Ani v detstve som nemal pocit, že by mi niekedy niečo chýbalo, preto mám tak vyhranený vzťah k peniazom aj dnes,“ povedal v rozhovore pre britský The Telegraph. „Už aj moji synovia vedia, že ak niečo chcú, musia si to zaslúžiť.“
Bocelli miluje honosný život, hoci ako tvrdí, míňa menej ako zarobí. Peniaze mu dokážu plniť sny. „Kúpil som si loď s názvom Liberta, čo znamená slobodu. Je celkom veľká aj pohodlná. V minulosti som vždy dával prednosť rýchlym člnom, ale Liberta presne odráža ten pocit slobody a rodinnej intimity. Navyše keď ste na mori, deti od vás nemôžu utiecť,“ vysvetľuje Bocelli a dodáva, že nemá rád honosný luxus. „Obliekam sa jednoducho a nenosím na sebe zlato alebo diamanty, pretože to jednoducho nie je môj štýl. Ale môžem povedať, že mám niekoľko vášní, len nedávno som si kúpil ďalších dvoch krásnych žrebcov. Sú symbolom sily a elegancie zároveň. Sú ustajnené na mojom vidieckom sídle, jazdím kedy len môžem.“
Jeho otec Alessandro bol farmár, ktorý predával poľnohospodárske stroje a pracoval od rána do večera. Andrea Bocelli nikdy vo svojom živote tvrdo pracovať nemusel, venuje sa v hudbe, ktorá mu spôsobuje radosť, takže to nepovažuje za prácu. Za najlepší ťah vo svojom finančnom živote považuje to, že môže pracovať s veľkým nadšením. Za najhorší to, že nikdy nepremýšľa o svojich peniazoch. „Nestarám sa o ne, jediná podmienka pre moju banku znie, že musí investovať s nízkym rizikom a nízkym výnosom. Môj postoj k peniazom sa príliš nezmenil v priebehu rokov. Ako hovorím, vždy som míňal celkom dosť, ale vždy to bolo o niečo menej než to, čo zarobím. Držal som sa toho, či som zarobil nejaké drobné, alebo veľa peňazí.“
Peniaze podľa známeho tenora nie sú všetko. I keď ich zrejme potrebujete mať dostatok na pokrytie základných potrieb, ale podľa Bocelliho ak máte veľa úspor, prináša to mnoho starostí, čo s nimi. „Myslím si, že človek si má dopriať jedlo, pitie, cestovanie a užívať si po celý život. To je dôvod prečo ešte nechcem ísť do dôchodku, vtedy sa menia návyky a ľudia chradnú a postupne umierajú.“
Andrea Bocelli mal 12 rokov, keď po futbalovom zranení oslepol. Napriek hendikepu vyštudoval právo a začal hrať na klavír. V roku 1991 ho objavil Pavarotti, od vtedy sa vypracoval na najpredávanejšieho sólového klasického umelca (80 miliónov albumov). V roku 2011 založil nadáciu na pomoc v boji proti chudobe a na financovanie lekárskeho výskumu. Fascinujú ho aj technológie, je fanúšikom každej novinky preto spolupracuje s Massachusetts Institute of Technology v Bostone na projekte vývoja osobného radarového systému na pomoc zrakovo postihnutým ľuďom.
