Expert na eurofondy Ján Rudolf tvrdí, že nový podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini má minimálne skúsenosti s eurofondami. Očakáva, že sa bude snažiť zlepšiť koordináciu, avšak pri súčasnej koalícii to bude mať veľmi ťažké a jeho pozícia mu neumožňuje robiť nič zásadné. Súčasné kompetencie vicepremiéra v oblasti eurofondov považuje Rudolf za takmer nulové, keďže centrálnym koordinačným orgánom je úrad vlády.
Nový podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini (Smer-SD) by mal mať podľa zámerov novej vlády väčšie právomoci pri riadení, kontrole a koordinovaní eurofondov. Doterajší predseda parlamentu na vládnom poste nahradil straníckeho kolegu Ľubomíra Vážneho, ktorý funkciu zastával od novembra 2012. Od nového vicepremiéra pre investície neočakáva expert na eurofondy Ján Rudolf nič zásadné. "Peter Pellegrini má minimálne skúsenosti s eurofondami. Bude plniť príkazy. Možno predpokladať, že sa bude snažiť zlepšiť koordináciu, avšak pri súčasnej koalícii to bude mať veľmi ťažké. Navyše jeho pozícia mu neumožňuje robiť nič zásadné," zareagoval pre agentúru SITA Rudolf na výmenu na uvedenom poste.
Súčasné kompetencie podpredsedu vlády pre investície v oblasti eurofondov považuje odborník za takmer nulové. Právny problém podľa neho spočíva v tom, že centrálnym koordinačným orgánom pre eurofondy je Úrad vlády SR, ktorého štatutárom je jeho vedúci. "Ak sa toto nezmení, jeho pozícia bude taká slabá ako doteraz. Ide v podstate len o zadefinovanie kompetencií a pozície na úrade vlády. Ale aj keď sa toto zmení, z pozície centrálneho koordinačného orgánu nemá žiadnu právomoc zasahovať do riadenia jednotlivých operačných programov," upozornil Rudolf.
Jediným a najvyšším predstaviteľom riadiaceho orgánu pre operačný program je totiž štatutár, čiže príslušný minister. Úvahy o tom, že Smer bude kontrolovať, prípadne z pozície centrálneho koordinačného orgánu riadiť všetkých ministrov ako narábajú s eurofondami, sú podľa Rudolfa ďaleko od reality. "Pozitívnou zmenou môže byť len skvalitňovanie implementačného prostredia, za ktoré je v plnej miere zodpovedný centrálny koordinačný orgán," dodal Rudolf. V nedávnych parlamentných voľbách kandidoval ako nestraník za stranu Sloboda a Solidarita, ale nebol zvolený.
Rudolf si myslí, že Vážny nepriniesol do eurofondov nový vietor, aj keď sa to pri vytváraní tejto pozície očakávalo. "Predpoklady u neho boli asi najlepšie z predstaviteľov Smeru, ale nenaplnili sa. Dôkazom nezvládnutia koordinačnej funkcie eurofondov je fakt, že v novom období (2014 až 2020) sa nevyčerpalo ani euro a niektoré programy nevyhlásili ani jednu výzvu. A to už môžeme dva roky tieto eurofondy čerpať, napriek tomu, že Ľubomír Vážny sa vyjadril, že sa s čerpaním začne začiatkom roka 2014," poznamenal Rudolf.
Vážny nedávno uviedol, že predložené žiadosti prijímateľov o platbu v novom období eurofondov dosiahli objem 357 mil. eur a v informačnom systéme sú registrované žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo výške 3,561 mld. eur. "Nábeh nového programového obdobia je úspešný," tvrdil Vážny. "Navyše, realizujú sa druhé fázy projektov (rozdelených do dvoch programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020). Môžeme konštatovať, že hodnota fyzického čerpania je o dvesto miliónov eur vyššia," vyhlásil. Neexistuje však žiadny portál s údajmi o čerpaní nových eurofondov a chýbajú aj na novom webe úradu vlády itms2014.sk. Nie sú tam napríklad ani informácie o celkovom počte a objeme schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok či realizovaných, resp. ukončených projektov.
Miera čerpania eurofondov v bývalom období 2007 – 2013 pred nástupom druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD) k 31. marcu 2012 predstavovala 28 % a do konca roka 2012 vzrástla takmer na 38 %. Ku koncu roka 2015, kedy skončilo oprávnené obdobie na realizáciu projektov v predošlom období, dosiahla úroveň využívania peňazí EÚ necelých 90 %, hoci boli na to dva roky navyše. Preplácanie platieb na uskutočnené projekty ešte môže pokračovať a tým sa zvyšuje aj miera čerpania.
Vážny priznal, že najväčším zdrojom korekcií a nepreplatených výdavkov z Európskej komisie pri eurofondoch na Slovensku sú najmä nedostatky vo verejnom obstarávaní. Išlo o hlavne skracovanie lehôt či diskriminačné podmienky. Prijaté nápravné opatrenia by sa podľa Vážneho mali prejaviť až v súčasnom programovom období. Európska komisia v správe o Slovensku v časti o eurofondoch konštatovala, že SR čelí dlhodobým problémom v oblasti finančného hospodárenia a kontroly. Implementácia eurofondov v roku 2015 napriek pozastaveniu platieb v roku 2014 a po ich odblokovaní koncom vlaňajška síce výrazne vzrástla, ale stále chýba komplexné posúdenie účinnosti financovaných opatrení z hľadiska cieľov príslušných programov.
