oPeniazoch.sk, ČTK Foto: TASR/AP;SITA/AP
Ak sa budú západné banky držať stranou, bude pre Rusko pravdepodobne ťažšie predať štátny majetok za atraktívnu cenu. Zníži sa totiž záujem zo strany zahraničných investorov, ktorí sa obvykle riadia odporúčaniami týchto bánk.
Západné investičné banky pôsobiace v Rusku sa zdráhajú radiť Moskve pri plánovaných privatizačných projektoch. Agentúre Reuters to povedali zdroje zo západného bankového sektora. Banky sa obávajú, že by mohli porušiť sankcie uvalené na Rusko kvôli jeho postupu v ukrajinskej kríze.
Ruské ministerstvo hospodárskeho rozvoja minulý týždeň vyzvalo domáce i zahraničné investičné banky, aby predložili ponuky na poradenstvo pri predaji štátnych podielov v ropnej spoločnosti Bašněfť, ťažiara diamantov Alrosa a finančného ústavu VTB. Banky mohli návrhy predkladať do pondelka. Ministerstvo v utorok podľa ruských agentúr uviedlo, že dostalo desať návrhov, a to aj od západných bánk. Žiadne ďalšie podrobnosti neposkytlo.
"Nezúčastníme sa. Najprv sme chceli, ale hovorili sme s ďalšími európskymi a americkými bankami a videli sme, že nikto z nich sa k tomuto kroku nechystá," uviedol zdroj z nemenovanej americkej banky. Podľa ďalších zdrojov by poradenstvo pri privatizácii mohlo byť západnými vládami vnímané ako pomoc Moskve získavať v dobe sankcií finančné prostriedky.
O kúpu niektorých aktív určených na privatizáciu prejavil záujem rad ruských podnikateľov. Analytici však varujú, že predaj štátneho majetku do rúk súkromných ruských investorov by mohol vyvolávať asociácie s privatizačnou vlnou v 90. rokoch, ktorá viedla k rozmachu ruských oligarchov a ktorá je v Rusku označovaná za dôvod nárastu priepasti medzi bohatými a chudobnými.
Ruská vláda plánuje predaj zhruba polovice spoločnosti Bašněfť a takmer 11 % podielov vo firmách Alrosa a VTB. Podľa súčasnej trhovej hodnoty by tak teoreticky mohla získať okolo 430 miliárd rubľov (5,64 miliárd eru).
Ruské ministerstvo financií spolieha na to, že príjmy z privatizácie pomôžu zaistiť, aby rozpočtový deficit v tomto roku neprekročil tri percentá hrubého domáceho produktu. Verejné financie v Rusku sú teraz pod značným tlakom kvôli nízkym cenám ropy. Predaj ropy a zemného plynu zabezpečuje v Rusku viac ako polovicu príjmov štátneho rozpočtu.
Ruská ekonomika sa vlani kvôli prepadu cien ropy a hospodárskym sankciám prepadla o 3,7 %. Zaznamenala tak najvýraznejší pokles od roku 2009, keď svetovú ekonomiku zvierala globálnej finančnej krízy.
