oPeniazoch.sk, San Diego Union-Tribune;NBC Dallas/Fort Worth;TASR;SITA Foto: thinkstock
Už čoskoro tu máme 27. marca, kedy sa v pomyselnej súťaži o najnezmyselnejšiu jarnú udalosť na stupienok víťaza dostáva posun na letný čas. Inými slovami, silené posúvanie ručičiek hodín a zmena času nemá absolútne žiaden zmysel.
Mohli by sme sa odvolať na stovky rôznych vedeckých štúdií, ktoré majú rovnaký výsledok, letný čas v podstate nemá pre ekonomiku výraznejší význam. Asi pred 80. rokmi vynašli klimatizáciu, odvtedy je úspora elektriny posúvaním hodín irelevantná. V našich končinách to asi ešte neplatí, Inštitút finančnej politiky, ktorý pôsobí pri Ministerstve financií SR, tvrdí, že vďaka letnému času sa dá na Slovensku usporiť od 20 do 30 miliónov eur, denná spotreba elektriny klesne približne o 0,7 až 1,2 percenta. "Prechod na letný čas výrazne znižuje spotrebu elektriny vo večerných hodinách. To naznačuje, že zo zavedenia letného času profitujú viac domácnosti než firmy," myslí si inštitút, ktorý pri výpočte spomínanej úspory pracoval s hodinovými údajmi o spotrebe elektriny.
Na druhej strane stoja štúdie, ktoré hovoria o tom, že prechod na letný čas vedie k nárastu spotreby elektriny a pohonných hmôt. Rozdielnosť údajne vyplýva z metodiky, podľa ktorých sa vypočítava výhodnosť či nevýhodnosť letného času.Mnohé obchodné sektory získavajú vďaka letnému času veľkú výhodu v podobe vyššieho zisku, ale rovnako sa nájdu oblasti, ktoré trpia vážnymi stratami. Ruky si mädlia najmä výrobcovia športových potrieb a prevádzkovateľa nonstop prevádzok. Naopak vďaka letnému času sa vytráca záujem, a o významnejší zdroj príjmov tak prichádzajú médiá bojujúce o pozornosť diváka, ale aj divadlá, či kiná. Zmena času generuje dodatočné náklady napríklad pre výrobcov výpočtovej techniky, mnoho elektronických zariadení nie je schopných prispôsobiť sa časovému skoku, čo sa môže prejavovať v ich poruchovosti.
"Zavedenie letného času je postavené na myšlienke, že posunutie západu slnka na neskoršiu hodinu zníži spotrebu elektrickej energie potrebnej na svietenie. Argumentovalo sa aj tým, že keďže väčšina ľudí je aktívnejšia vo večerných namiesto ranných hodín, posunutie západu slnka ponúka ľuďom možnosť aktívnejšieho využitia voľného času po pracovnej dobe," vysvetľuje IFP. Ak sa pozrieme do poľnohospodárskej výroby, kde je deň vymedzovaný Slnkom a nie hodinami, zavedený rytmus dokážeme posunom ručičiek len ťažko narušiť. Podľa inštitútu však pravidelný prechod na letný čas má v slovenských podmienkach ekonomické opodstatnenie.
Určitú pozornosť si zaslúži aj neekonomická ujma, ktorú posun času spôsobuje. Striedanie časov má negatívny vplyv na fyziológiu človeka, preto okrem ekonomického dopadu, by sa mal do úvahy brať aj celkový blahobyt obyvateľstva. Dnes sme už schopní kvantifikovať aj utrpenie, ktoré nárazový posun času spôsobuje ľudskému organizmu. Je to vcelku hlúpy nápad, zahrávať sa s nastavením biorytmu ľudí, zmiasť ich na pár dní len kvôli tomu, že sa posúvajú hodiny čo sa následne aj štatisticky premietne do zvýšeného počtu dopravných nehôd vyvolaných únavou. Čo je však podstatnejšie, ide o špecifické zdravotné riziko. Dva prieskumy z roku 2013 publikované v časopise American Journal of Cardiology, poukázali na to, že v týždni nasledujúcom po letnom posune času sa štatisticky významnou mierou zvýšil počet ľudí postihnutých srdcovým infarktom. Fínski vedci vlani na konferencii American Academy of Neurology hovorili o tom, ako dva dni po zmene času narástol počet ischemických mŕtvic o osem percent. Okrem toho zmena času spôsobuje mnohým intenzívne bolesti hlavy, v podstate ide o periodicky sa opakujúce kŕče, ktoré vám ochromia polovicu mozgu.
"Škody z prechodu na letný čas je možné vyjadriť rokmi kvalitného života, o ktoré spoločnosť prichádza posunom času. Predpokladá sa, že naša spoločnosť je ochotná zaplatiť za získanie jedného štatisticky kvalitného roku života 24- až 35-násobok priemernej mesačnej mzdy, teda 19.000 až 29.000 eur. To znamená, že ekonomická úspora by bola eliminovaná, ak by stresom a nepohodou spôsobenou posunom času došlo k strate od 750 do 1500 rokov kvalitného života," vyčíslil IFP.
Inštitút pripomína, že za posúvanie času môže prvá svetová vojna. Viedol k tomu všeobecný nedostatok a potreba čo najefektívnejšieho využívania obmedzených zdrojov. Prechod na letný čas sa rýchlo rozšíril do krajín subtropického a mierneho pásma, do mnohých krajín tropického pásma, kde je dĺžka dňa približne rovnaká aj v rôznych ročných obdobiach, sa letný čas naopak vôbec nerozšíril, dodáva IFP.
„Stotožňujem sa s názorom tých expertov, ktorí hovoria, že zavedenia letného času v súčasnom období prináša viac problémov ako pozitív. Ekonomický prínos takého kroku v dobe automatických regulácií je príliš malý, no možné negatívne vplyvy na vegetatívny nervový systém u časti populácie predstavujú vyššie riziká,” povedal pre agentúru SITA Pál Csáky, ktorý vlani podporil v Európskom parlamente zrušenie striedania letného a zimného času v celej EÚ.
Nakoľko majú dosah na zmenu politici ilustruje naledujúci príklad istého republikánskeho zástupcu v štáte Texas, ktorý ešte vlani navrhol zrušiť letný čas, pretože prakticky nejestvuje žiaden rozumný dôvod na takýto posun. Návrh po dlhej a zbytočnej diskusii nakoniec v zákonodarnom zbore prepadol v pomere 56:79. A dôvod? Ak by sa v Texase skoncovalo s letným časom, bohoslužby by sa v nedeľu dostali do rovnakého časového slotu, ako sú nedeľňajšie zápasy NFL. Ľahko by sa mohlo stať, že ľudia namiesto návštevy kostola, by radšej sedeli doma a sledovali v televízii Dallas Cowboys.
Letný čas bol v praxi zavedený v roku 1916. Na území Československa fungoval s prestávkami už v 40-tych rokoch minulého storočia. Každoročný letný čas sa však zaviedol v bývalom Československu v roku 1979. Veľa krajín, vrátane EÚ, čas strieda, ale sú aj také, ako napr. Rusko, Čína a Japonsko, ktoré majú po celý rok čas rovnaký.
