oPeniazoch.sk, NYT;CNN;IW Foto:TASR/AP
Postupom do záverečného súboja o ovládnutie Bieleho domu vypadávajú mená jednotlivých kandidátov. Medzi tými, ktorí sa ešte pokúšajú strhnúť si hlas voliča na svoju stranu je aj texaský senátor Ted Cruz, ktorý v ostatnom čase zaujal aj vyjadreniami pre znovuzavedenie zlatého štandardu.
"Som toho názoru, že by Fed mal skončiť so žmýkaním ekonomiky a mal by sa opäť sústrediť len na zaisťovanie menovej stability, ideálne prostredníctvom nadviazania menovej politiky na zlato," vyhlásil Ted Cruz ešte vlani v októbri počas jednej z debát republikánskych kandidátov, čím de facto vyzval k návratu USA k zlatému štandardu.
Podľa republikánov Fed v boji za vyššiu infláciu vyhodil oknom bilióny dolárov bez jasného výsledku. A zlatý štandard je podľa nich nástrojom, ktorý by zopakovaniu tejto chyby dokázal zabrániť. "Namiesto rýchleho upravovania menovej politiky a opakovanie stále tých istých chýb, ktoré prinášajú oživenie nasledované pádmi, mal by Fed naviazať našu menu na zlato," vyhlásil ďalej Cruz. Podobne sa vyjadrovali aj niektorí ďalší, dnes už bývalí kandidáti.
Podľa historikov a ekonómov si ale Cruz zlatý štandard idealizuje. Pred štyrmi rokmi položili odborníci z University of Chicago štyridsiatke popredných ekonómov otázku, či si myslia, že návrat Spojených štátov k zlatému štandardu by prispel k zvýšeniu životnej úrovne priemerných Američanov. Všetkých štyridsať ich odpovedalo záporne.
Podľa väčšiny ekonómov je zlatý štandard prežitkom, pretože cena žltého kovu kolíše rovnako ako ceny iných aktív. K tomu ešte svet trápi nestabilná ekonomika, ktorá si v obdobiach útlmu vyžiada aktívne zásahy centrálnych bánk. Podľa historikov proti zlatému štandardu hovorí aj to, že z Veľkej hospodárskej krízy sa svet začal spamätávať až vo chvíli, kedy nastal odklon od zlata.
"Je veľa vecí, ktoré môžu fungovať lepšie ako zlatý štandard," hovorí Michael Bordo, riaditeľ a ekonóm v Center for Monetary and Financial History na Rutgers University, ktorý vyjadrenie politikov na tému cenných kovov označuje za "pomerne bizarné".
Barry Eichengreen, profesor ekonómie a politických vied na University of California, zase upozorňuje, že centrálne banky boli aj v časoch zlatého štandardu na prelome 19. a 20. storočia pripravené na alternatívne scenáre. Napríklad britská centrálna banka ukrývala vo svojich sejfoch rezervné zlato, takže mohla v prípade potreby bez väčších problémov okamžite natlačiť ďalšie peniaze. Prakticky vôbec sa ale nehovorí o tom, že niektoré štáty v časoch výraznej ekonomickej slabosti "zľavovali" zo svojich štandardov, aby hospodárstvo mohlo dostať povzbudzujúci impulz.
Zlatý štandard však ukážkovo nefungoval ani v časoch relatívneho pokoja. "Keď sa dnes ľudia obzerajú a vyzdvihujú pozitíva zlatého štandardu, prehliadajú krátkodobé výkyvy, ktoré prinášal," hovorí Michael Bordo a upozorňuje, že v čase, keď boli meny naviazané na žltý kov, pripomínal vývoj cien divokú jazdu na horskej dráhe, ktorá skrátka len končila v rovnakom bode, v ktorom začínala. "Skutočný svet je komplexné prostredie," upozorňuje Adam Posen, prezident Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu. "Keby si autá bez vodičov len strážili bezpečný odstup od vozidiel idúcich pred nimi, zmätene by jazdili zo strany na stranu a spôsobovali by jednu nehodu za druhou. Rovnako tak ani americkú ekonomiku nemožno bezpečne prepnúť do režimu autopilota," dodáva Posen.
