Nový Zéland už prejednáva plán, ako rozdať ľuďom zadarmo peniaze

Diskusia 31  
Nový Zéland už prejednáva plán, ako rozdať ľuďom zadarmo peniaze
Zdroj: Tech Insider
Foto: TASR/AP YT/cocopoco Video: TV SRT


20. 3. 2016 - Po aktivitách vo Fínsku, Holandsku, a najnovšie v Kanade, sa aj na Novom Zélande rozhodli experimentovať s myšlienkou dať ľuďom pravidelný mesačný príjem bez ohľadu na ich pracovné postavenie.

V pondelok, líder Labor Party, Andrew Little oznámil, že jeho krajina bude uvažovať o zavedení určitej verzie systému, známeho ako "základný garantovaný príjem." Strana bude diskutovať o uskutočniteľnosti zavedenia základného príjmu na konferencii Budúcnosť práce koncom tohto mesiaca.

Pôvodne bol základný garantovaný príjem navrhnutý v roku 1960, krátko na to sa ho snažili zaviesť v krajinách, ako je USA a Kanada. V ostatnom čase sa táto nepochybne zaujímavá temá opäť dostáva do pozornosti a má čoraz väčšiu popularitu. V mnohých priemyselných krajinách sa rozširuje príjmová a majetková nerovnosť, mnohí preto vidia základný príjem ako radikálne riešenie, ktoré by mohlo konečne nastoliť rovnaké podmienky.

Andrew Little uviedol, že konkrétne v prípade Nového Zélandu ide o problém štrukturálnej nezamestnanosti. Ľudia sa čoraz častejšie usadzujú a vystupujú zo zamestnania, či už z dôvodu rodinných povinností alebo iných osobných preferencií. "Ak máte systém na podporu v nezamestnanosti, to znamená, že zakaždým, keď prestane pracovať, musíte prejsť neľahkým obdobím, znamená to viac byrokracie, častejšie vypĺňanie formulárov a to v rovnakom čase, keď sa snažíte získať ďalšie zamestnanie," vyjadril sa pre Stuff.

Teória pravidelného mesačného príspevku v podobe základného garantovaného príjmu hovorí o tom, že ľudia získajú určitú flexibilitu. Mohli by pracovať na tom, čo si zvolia a toľko, koľko uznajú za vhodné. Práca by ich napĺňala a neznamenalo by to, že musia zákonite všetci úplne prestať pracovať.

Vďaka finančnej podpore mohli ľudia v rámci istej štúdie v roku 2013 takúto prax zažiť. Výsledkom bolo, že 17 % zapojených skutočne odpracovali viac a získali o 38 % vyššie zárobky, než tí, ktorí sa spoliehali iba na základný garantovaný príjem. Kritici systému reagovali, že zvyšovanie daní, ktoré by pomohlo získavať prostriedky pre základný príjem spôsobí, že životné náklady celkovo vzrastú, čo by mohlo prípadne negovať prínos celého systému.

Nový Zéland už prejednáva plán, ako rozdať ľuďom zadarmo peniaze

Vo Fínsku sa hovorí o základnom mesačnom príjme už dlhší čas, ale sumy sa rôznia. Podľa jedného zdroja to má byť v rozmdedzí od 250 do 500 eur, podľa iného až okolo 800 eur. Podobné sumy sa spomínajú aj pre rôzne mestá po celom Holandsku. Pravdou ale je, že žiadna krajina ešte peniaze rozdávať nezačala. Aj Ontario v Kanade nedávno oznámilo plán zavedenia základného garantovaného príjmu, cieľom diskusií  bude nielen presná suma v dolároch, ale aj to, koľko ľudí by sa malo na experimente podieľať. .

Tento pondelok sa v Zürichu v okolí hlavnej stanice zišli  zástancovia referenda o "základnom garantovanom príjme". V netradičnej kampani rozdali okoloidúcim celkovo 10 tisíc švajčiarskych frankov. Kampaň krátko po jej spustení spropagovali pomocou twittru. Na zverejnených fotografiách zachytili množstvo ľudí tlačiach sa v okolí staničnej haly, snažiacich sa získať jednu z ponúkaných 10 frankových bankoviek, ktoré aktivisti rozdávali nepretržite asi hodinu.

Nový Zéland už prejednáva plán, ako rozdať ľuďom zadarmo peniaze

Švajčiarske všeľudové hlasovanie o základnom garantovanom príjme je vypísané na 5. júna. Návrh bol pravicovými politikmi  a odborármi do značnej miery odmietnutý, na strane ľavice sa však preň podpora nájde. Zástancovia myšlienky tvrdia, že garantovaný príjem by by dokázal zabezpečiť pre ľudí žijúcich v Švajčiarsku "dôstojný život". Výška renty by bola upravovaná zákonom, ale ako sa píše v návrhu, dospelí by mali dostávať 2500 frankov mesačne a deti 625 frankov mesačne. Vláda sa otvorene stavia proti plánu, jeho financovaný by podľa nej predstavovalo obrovskú záťaž pre ekonomiku alpskej  krajiny. Daňových poplatníkov by takéto rozdávanie vyšlo na 208 miliárd frankov ročne.



V prípade, že by sa v júnovom referende rozhodlo v tejto otázke kladne, bude povinnosťou politického vedenia, aby návrh legislatívne povýšilo. Švajčiarsko je totiž jedinou priamo demokraciou vo svete, kde sa obyvatelia ku konkrétnym problémom vyjadrujú pravidelne prostredníctvom referenda.

Plán Nového Zélandu je v tomto procese ešte len na začiatku, ale Little tvrdí, že na takúto debatu nie je nikdy neskoro. Univerzálny základný príjem vidí ako najviac životaschopné riešenie pre rastúce potreby tejto krajiny pokiaľ ide o vytváranie flexibilných pracovných podmienok, pretože ľudia by mohli prijímať peniaze bez ohľadu na to, či pracujú alebo nie.

Mnoho odborníkov sa zhodlo v tom, že je to určite kontroverzná myšlienka, ale s ohľadom na nedávny nárast záujmu o základný príjem v niekoľkých krajinách, sa jedného dňa môže stať skutočnosťou.