oPeniazoch.sk, ČTK;WSJ Foto: TASR/AP;SITA/AP
Niekoľko krajín, ktoré si vďaka obrovským zásobám ropy mohli dovoliť dotovať ostatné sektory ekonomiky, začala šetriť. Vyrovnané rozpočty sú pre nich ale aj po zmenách vo fiškálnej oblasti nedosiahnuteľné, a musia tak siahať stále hlbšie do vytvorených rezerv.
Snaha obrovskou produkciou a zrazením cien ropy vytlačiť z trhu hráčov, ktorí majú vyššie produkčné náklady (najčastejšie amerických), sa začína vyplácať. Nízke ceny za barel ale naďalej znamenajú pre veľké producentské krajiny obrovské problémy. To je dôvod prečo sa k zmrazeniu produkcie prikláňa väčšina dôležitých ropných producentov.
Niektorí najväčší ťažiari ropy a zemného plynu z bridlíc v Spojených štátoch začínajú prvýkrát po rokoch rastu znižovať ťažbu. Podriaďujú sa tak realite, kedy je na globálnom trhu nadbytok ropy, ktorý tlačí jej cenu dole.
Ešte vlani americkí ťažiari pokračovali vo vysokej ťažbe, hoci ceny ropy klesli z takmer 100 dolárov za barel v polovici roka 2014 na zhruba 30 dolárov na konci minulého roka. Výsledky hospodárenia, ktoré firmy zverejňujú v posledných dňoch, už potvrdzujú veľmi nepriaznivý vývoj ťažby z bridlíc.
Po rokoch zvyšovanie ťažby ropy a plynu v štátoch Oklahoma, Severná Dakota a Texas tak firmy Continental Resources, Devon Energy a Marathon Oil oznámili, že tento rok plánujú znížiť ťažbu o zhruba desať percent. Spoločnosť EOG Resources plánuje znížiť ťažbu o päť percent. EOG, ktorú analytici považujú za jedného z najefektívnejších ťažiarov z bridlíc v USA, sa vlani prepadla do straty. Rovnako tak spoločnosť Whiting Petroleum, ktorá bola kedysi považovaná za najväčšieho producenta ropy v Severnej Dakote.
Ťažiari ropy z bridlíc v USA sú teraz efektívnejší, pretože sa im podarilo znížiť náklady na vrty a ťažiť z nich viac ropy a plynu. Vďaka tomu mohli pokračovať v ťažbe aj pri poklese cien ropy. Mnoho firiem však bolo nútených pokračovať v ťažbe aj preto, aby mali peniaze na platbu úrokov z úverov alebo lízingu.
Spoločnosť Exxon Mobil, ktorá je najväčšou ťažobnou firmou sveta, reviduje predpoveď svojej ťažby ropy. Podľa denníka Financial Times očakáva, že v roku 2020 vyťaží zo svojich ropných vrtov približne rovnaký objem čierneho zlata ako v roku 2015. Je to dôsledok znižovania investícií vďaka príliš lacnej rope na svetových trhoch. Odstupuje tak od svojich zámerov, ktoré počítali s celkovým rastom firmy i celého segmentu. Vedenie firmy očakáva, že jeho produkcia ropy bude za štyri roky na úrovni 4 až 4,2 miliónov barelov denne. Ide o nižší výhľad, než s ktorým Exxon prišiel približne pred rokom. Vtedy ešte počítal s ťažbou okolo 4,3 miliónov barelov denne už v roku 2017. Takáto predpoveď bola založená na cene na úrovni 55 dolárov za barel ropy Brent. Nová predpoveď počíta s cenou v rozmedzí 40 až 80 dolárov. Aktuálne sa ropa obchoduje okolo 36 dolárov.
Exxon patrí v obore k finančne najsilnejším spoločnostiam. Jediná má rating na úrovni AAA, a to aj napriek prepadom cien. Podľa výpočtov analytikov Exxon Mobil potrebuje cenu ropy okolo 50 dolárov za barel, aby bol schopný plne pokryť svoje kapitálové výdavky aj výplatu dividend za uplynulé obdobie. Ale už od budúceho roka až do roku 2020 mu bude stačiť ropa len za 40 dolárov.
Investičné výdavky, ktoré boli už na tento rok znížené o celú štvrtinu na 23,2 miliárd dolárov, budú krátené aj pre rok 2017, a to ešte o 1,2 miliardy. Šéf Exxonu tiež poukázal na to, že mnoho malých amerických spoločností doslova ničí svoju hodnotu nárastom svojho dlhu. Do budúcnosti tak len zaťažujú svoje atraktívne aktíva. "Je to rovnaké, ako kúpiť si dom na vysokú hypotéku. Za týchto okolností by bol nákup takej spoločnosti pre Exxon celkom veľkou výzvou," dodal .
Americká ropa uspokojuje asi desať percent svetovej dennej spotreby tejto suroviny. Spojené štáty sa tak dostávajú na zhruba rovnakú úroveň ako Rusko a Saudská Arábia.
Minister ropného priemyslu Saudskej Arábie Alí Nuajmí otvorene povedal, že problémy s vysokou ponukou sa vyriešia, až nízke ceny donútia firmy zastaviť ťažbu ropy, ktorá je najdrahšia z hľadiska ťažby a predaja.
Azerbajdžanská štátna ropná spoločnosť SOCAR podporuje návrh ďalších popredných producentov ropy na zmrazenie objemu ťažby na januárovej úrovni. Azerbajdžan je tretím najväčším producentom ropy z bývalých republík Sovietskeho zväzu. Minulý mesiac Azerbajdžan schválil pozmeňovací návrh rozpočtu na tento rok, ktorý vychádza z priemernej ceny ropy 25 dolárov za barel miesto predchádzajúcich 50 dolárov.
"SOCAR podporuje iniciatívu krajín OPEC zmraziť ťažbu. Určité kroky sa už podnikajú," vyhlásil prezident SOCAR Rovnag Abdullajev. Dodal, že Azerbajdžan je pripravený zmraziť tento rok ťažbu ropy na januárovej úrovni.
Saudská Arábia a Rusko, dvaja najväčší svetoví vývozcovia ropy, sa v polovici februára dohodli na zmrazení ťažby ropy na januárovej úrovni. Podmienkou však je, že sa k návrhu pripoja aj ďalšie poprední svetoví producenti. Pokiaľ budú súhlasiť aj ďalšie krajiny, bude to prvá dohoda o ťažbe medzi členskými krajinami OPEC a nečlenov za posledných 15 rokov.
Ťažba ropy v Azerbajdžane v januári predstavovala 3,52 milióna ton, teda zhruba 830-tisíc barelov denne. Klesla tak z vlaňajších porovnateľných 3,67 milióna ton. Vlani Azerbajdžan vyťažil 41,7 milióna ton ropy a tento rok očakáva mierne zníženie na 40,7 milióna ton.
Ruský minister energetiky Alexander Novak v piatok uviedol, že bývalé sovietske republiky Azerbajdžan a Kazachstan sa pripoja k rozhovorom s OPECom o stabilizácii trhu s ropou. Novak tiež podľa agentúry Reuters povedal, že stretnutie medzi členmi kartelu OPEC a ďalšími poprednými výrobcami o zmrazení ťažby by sa mohla konať niekedy v období od 20. marca do 1. apríla v Rusku, Viedni alebo Dauhe.
Konzultačná spoločnosť IHG odhaduje, že ťažba ropy v USA by mohla v lete klesnúť na 8,3 milióna barelov denne z terajších viac ako deviatich miliónov barelov denne. Ak sa tak stane, mohlo by to vrátiť ceny ropy nad 40 dolárov za barel. IHS ale zároveň upozorňuje, že ak budú ceny vyššie, budú niektorí producenti v pokušení vrátiť sa znovu k ťažbe. To by mohlo viesť k tomu, že sa ceny znovu prudko znížia, možno na ešte nižšiu úroveň, ako sú teraz.
