oPeniazoch.sk, Spiegel;FT; ARD;iHNed Foto: SITA/AP
Grécku hrozí, že do konca marca nebude mať na splátky dlhov, varuje Medzinárodný menový fond. V prípade spolupráce s EÚ pri riešení migračnej krízy, MMF nevylučuje odpustenie časti dlhu.
Grécka vláda má tento mesiac splatiť veriteľom celkovo 5,5 miliardy eur. "Nikto však nevie, odkiaľ Grécko tieto prostriedky bez ďalšej finančnej injekcie zoberie," varuje nemecký denník Spiegel. Potrebné peniaze by mala vláda získať zo záchranného programu, na ktorom sa v auguste dohodla s eurozónou a v rámci ktorého môže krachujúce Grécko dostať celkovo až 86 miliárd eur. Zahraniční veritelia však pomoc uvoľňujú postupne, "výmenou" za úspory.
Gréci však proti škrtom už dlhšie ako mesiac protestujú, vládna koalícia má v parlamente len tesnú väčšinu, takže stále nie je jasné, či sa premiér Alexis Tsipras s veriteľmi na reforme, a tým pádom aj na ďalšej pôžičke, dohodne. Budúcu tranžu Gréci dostanú až vo chvíli, keď veritelia schvália doterajšie reformy.
Obrie dlhy nie sú jediný problém, s ktorým sa musí Grécko vyrovnať. Táto "vstupná brána do Európy", je obzvlášť ovplyvnená migračnou vlnou. V rámci programu mimoriadnej pomoci získala krajina od EÚ od začiatku roka 2014 celkovo 133 miliónov eur. Ďalších 13 miliónov eur odklepla komisia Grécku vo februári, uvádza Spiegel. EÚ poskytla aj peniaze na vytvorenie 14 950 prijímacích miest pre utečencov, ktoré zriaďuje Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov. Podľa februárovej správy Európskej komisie na to bolo vyčlenených celkom 104 miliónov eur. Napriek tomu tieto peniaze Grécku stačiť nemusia, chýba im totiž kapacity na to, aby sa o podobné množstvo utečencov postarali.
MMF preto predpokladá, že obzvlášť eurozóna bude ku Grécku ešte ústretovejšia. Najväčším víťazstvom by pre tamojšiu vládu bolo zoškrtanie aspoň časti jej obrieho dlhu, ktorý sa pohybuje okolo 180 percent tamojšieho HDP. Najväčšiemu európskemu dlžníkovi by pomocnú ruku mohli podať práve európski veritelia výmenou za spoluprácu pri "zvládaní utečeneckej vlny". Začína sa hovoriť aj o odpustení časti dlhu. Zvlášť Nemecko doteraz podobnú úľavu dôrazne odmietalo. "Utečenecká kríza ale spôsobila nemeckým daňovým poplatníkom oveľa urgentnejšie starosti, než je relatívne abstraktná otázka, kedy Grécko splatí svoje dlhy," upozorňuje denník Financial Times.
Ak by Grécko zvládlo zadržiavať prúd utečencov, ocenilo by to najviac práve Nemecko, kam drvivá väčšina migrantov vlani mierila. "V takom prípade by pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú bolo oveľa jednoduchšie vysvetliť svojim voličom odpis gréckeho dlhu. A vo chvíli, keď by tento krok urobilo Nemecko, možno očakávať to isté aj od zvyšku gréckych veriteľov," predpokladá zahraničný komentátor Financial Times. "Skutočne veríte, že všetky krajiny eurozóny, ktoré sa vlani tak intenzívne snažili udržať Grécko v menovej únii, a my sme boli tí najprísnejší, môžu o rok neskôr dopustiť, aby v Grécku zavládol chaos?" uviedla pre televíznu stanicu ARD Merkelová.
Že sa grécke problémy nepodarí vyriešiť bez aspoň čiastočnej dlhovej úľavy, zdôrazňuje od leta, kedy kríza na Peloponézskom ostrove naposledy eskalovala, aj MMF. Ten ale k bodu "A" dodáva aj "B". "O škrtnutie časti gréckeho dlhu je možné hovoriť len v prípade, že sa krajina pustí do bolestivej a dlho odkladanej reformy penzií," zdôrazňuje ekonóm MMF Poul Rodney Thomsen. Iba tak podľa neho dajú podobnému kroku zelenú aj ďalšie európske krajiny, ktoré teraz vyplácajú oveľa nižšie penzie ako v priemere Grécko. "Z toho dôvodu bude potrebný kompromis," dodáva expert a vracia sa tak k problému, ktorý teraz páli Grékov najviac. Kľúčová je reforma dôchodkového systému, dnešná situácia je podľa ekonómov neudržateľná. Grécky kabinet dáva na starobné dôchodky podstatne väčšiu časť tamojšieho HDP, než je vo vyspelých krajinách obvyklé. Kvôli vysokej nezamestnanosti pritom do systému prispieva menej ľudí ako pred krízou, krajinu navyše trápi starnutia populácie. Eurozóna preto vyžaduje, aby odvody na dôchodky vzrástli a penzie sa znížili. V tomto roku by mala vláda na dôchodkoch ušetriť 1,8 miliardy eur.
