oPeniazoch.sk, economics21 Foto: SITA/AP
Pri pokuse posúdiť globálny ekonomický výhľad, je dobré pripomenúť štyri hlavné oblasti hospodárskej politiky, kde sa v ostatných rokoch urobili skutočne závažné chyby.
Je veľmi nepravdepodobné, že v priebehu budúceho roka, sa globálnej ekonomike podarí vyhnúť ekonomickým dôsledkom týchto štyroch politických chýb, preto je nerozumné, ak ich globálni politici ignorujú s tým, že to nevyvolá žiadne dôsledky.
Poďme pekne v poradí podľa dôležitosti.
Prvou chybou bolo rozhodnutie Federálneho rezervného systému v septembri 2012, že spustí tretie kolo kvantitatívneho uvoľňovania s otvoreným koncom. Toto bezprecedentné kolo uvoľňovania menovej politiky takmer zdvojnásobilo veľkosť súvahy Fedu na súčasnú úroveň okolo 4,5 bilióna dolárov. Silný rozmach svetových cien aktív, vrátane medzinárodných komodít, amerických dlhopisov s vysokým výnosom, a vznikajúcim dlhom, mal len slabý vzťah k podkladovým základom týchto aktív. Niet divu, že potom, čo Federálny rezervný systém začal naznačovať, že by odštartoval proces normalizácie úrokových sadzieb, sme boli svedkami zvýšenej volatility na svetových finančných trhoch. Tá teraz ohrozuje globálne ekonomické oživenie. Netreba sa čudovať ani akútnemu ekonomickému napätiu v celom rade významných rozvíjajúcich sa trhových ekonomík, ako sú Brazília, Rusko, Južná Afrika a Turecko. Tieto ekonomiky, ktoré boli po prvýkrát podporené masívnym prílivom kapitálu v dôsledku extrémne ľahkých podmienok likvidity, sú teraz trýznené veľkým odlivom kapitálu a nevedia, ako globálne podmienky likvidity utiahnuť.
Druhou hlavnou strategickou chybou, podobnou tej zo strany Federálneho rezervného systému, so systémovými dôsledkami pre globálnu ekonomiku, bola reakcia Číny na veľkú hospodársku recesiu v rokoch 2008-2009. V snahe izolovať čínsku ekonomiku pred dôsledkami svetovej hospodárskej krízy, sa čínski politici zaoberali stimulmi pre monetárnu a fiškálnu politiku v nebývalej miere. V dôsledku toho čínske úvery podnikového sektora vzrástli zhruba o 90 percent čínskeho HDP, americký úverový boom z roku 2006 v porovnaní s tým môže blednúť závisťou. Na druhej strane, tento úverový nárast splodil sériu domácich majetkových bublín a prispel k masívnemu vystupňovaniu nadbytočnej výrobnej kapacity v Číne. Preto sa netreba čudovať , že sme dnes svedkami výrazného spomaľovania čínskej ekonomiky keď už úverová bublina praskla. Rovnako tak by nás nemal prekvapovať ani odliv kapitálu z Číny tak ohromujúcou rýchlosťou, okolo 100 miliárd dolárov za mesiac. Tempo odlivu môžu ešte zvýšiť špekulácie o pravdepodobnosti ďalšieho destabilizujúceho znehodnotenia čínskej meny, ktoré by mohlo vyvolať globálnu menovú vojnu.
Tretia hospodársko-politická chyba epických rozmerov, ktorej sa dopustili niektoré veľké európske krajiny, bolo prijatie eura za svoju spoločnú menu v roku 1999, a že nedokázali hrať podľa pravidiel menovej únie. Tieto pravidlá, ktoré vyžadujú zachovanie rozpočtovej disciplíny a bdelosti proti inflácii, boli všeobecne porušené. Dnes sa ocitli v eurozvieracej kazajke krajiny južnej Európy, ktoré mali najväčšie ťažkosti pri obnove rovnováhy svojich verejných financií a nedokázali si vydobyť späť stratenú medzinárodnú konkurencieschopnosť. Výsledkom bolo, že európska ekonomika už nedokázala za posledných osem rokov rásť, stále je pod úrovňou produkcie z roku 2008. Rovnako znepokojujúca je skutočnosť, že zlými ekonomickými výsledkami prispeli k fragmentácii európskej politiky, čo len zhoršilo pozíciu pre krajiny na periférii Európy pri znižovaní veľmi vysokej záťaže verejného dlhu. To robí európsku ekonomiku obzvlášť zraniteľnú ak ide o globálny hospodársky pokles.
Štvrtá hlavná strategická chyba bola urobená v roku 2014, keď britský premiér David Cameron, ktorý svoju krajinu doviedol k referendu o Brexite. Minimálne je potrebné očakávať, že britská libra bude mať problémy pred referendom naplánovaným na 23. júna. Ak hlasovanie dopadne tak, že výsledkom bude opustenie únie, mohli by sme vidieť aj rozpad Veľkej Británie, keď sa Škótsko pokúsi získať nezávislosť. Budeme asi vidieť posilnenie politických síl vo zvyšku Európy, ktoré sú proti ďalšej európskej integrácii a ktoré zjavne rastú v mnohých členských krajinách eurozóny.
Dúfajme, že budeme mať šťastie a nejako sa tá globálna ekonomika dokáže vyhnúť týmto strelám, ktoré ju ohrozujú. Skúsenosti však naznačujú, že pravdepodobnosť, že sa dokáže vyhnúť každej jednej guľke je nízka a politickí predstavitelia by sa mali začať pripravovať na to najhoršie.
Desmond Lachman je členom American Enterprise Institute, predtým pôsobil vo funkcii námestníka riaditeľa pre rozvoj a skúmanie odboru politiky Medzinárodného menového fondu, aj ako stratég spoločnosti Salomon Smith Barney.
