oPeniazoch.sk, quartz Foto: thinkstock
Z finančnej krízy si ekonómovia vzali niekoľko tvrdých lekcií. Ale počas tých približne 250 rokov sa ekonómovia naučil zopár vecí, ktoré platia do dnes.
Trhy nie sú dokonalé, ale sú to najlepšie, čo tu máme
Skúsme to trocha zjednodušiť. Cieľom ekonómie je určiť, čo je najlepší spôsob, ako rozdeliť obmedzené množstvo zdrojov. Opäť zjednodušene: dá sa to urobiť buď prostredníctvom centrálneho plánovača, ktorý rozhodovanie o tom, kto dostane a kto nie, alebo to nechať na trh, ktorý určí cenu tovaru podľa dopytu. Benevolentní, vševediaci, všemocný diktátori by to vedeli najlepšie, ale v skutočnosti nikto taký neexistuje. Trhy urobia rovnako dobrú prácu, aj keď nie sú tak dokonalé. Cena vždy neodráža skutočnosť, pretože sa šíria nesprávne informácie, alebo ľudia robia zlé rozhodnutia. Ale aj tento omylný trh urobí lepšiu prácu ako omylný človek, čo je dôvod, prečo voľné trhy rastú dlhodobo rýchlejšie. Ale preto, že trhy nie sú dokonalé, existuje priestor pre politiky, ktoráý by ho mohli vyladiť a pomôcť im lepšie fungovať. Dokonca aj najhorlivejší zástancovia voľného trhu z radov ekonómov sa zhodujú, že vláda tu má svoje miesto. V čom sa rozchádzajú je, že koľko by mala zasahovať a v čom presne.
Kľúčom k udržateľnému rastu je produktivita
Ekonomiky potrebujú rast, nie nutne každý rok, ale väčšinu rokov. Vďaka ekonomickému rastu spoločnosť bohatne. Ľudia sú šťastnejší a produktívnejší, a poskytuje sa priestor na splácanie dlhu. Rast pochádza z navýšenia ľudských zdrojov, alebo kapitálu (stroje, prírodné zdroje) a ich premenou na prácu. Ale môžete pridávať len obmedzene, osoby aj kapitál sú vyčerpateľné. Kľúčom k udržateľnému rastu je produktivita, alebo zvyšovanie výkonu pre každú osobu, stroj, alebo z využitia suroviny. Zisky z produktivity pochádzajú z vynachádzania nových výrobkov alebo zlepšenia tých existujúcich. Ekonómovia boli veľmi znepokojení produktivitou v ostatnom čase, pretože technológia akoby zaspala, rast produktivity je väčšinou od roku 1970 pomalší v porovnaní s povojnovou érou a oveľa pomalší v porovnaní s prvou polovicou 20. storočia. Možno technológie naozaj zmenili ekonomiku a my nevieme, ako by sme mali správne merať produktivitu. Alebo prisudzujeme technológiám priveľký význam, napríklad taký iPhone možno ani nebude až tak revolučný. Názory ekonómov sa na túto tému dosť rozchádzajú. Nakoniec sa možno ani nedozvieme, ktorý tábor má vlastne pravdu. Veď parnému stroju trvalo takmer storočie, kým dokázal transformovať ekonomiky.
Väčšina politík vytvorila víťazov i porazených
Trhy rozdelili tovar a služby medzi rôzne strany. Nie vždy spravodlivo. Šéf spoločnosti zarobí 3 milióny dolárov ročne a kuchár za fritézou v reťazci rýchleho občerstvenai 8 dolárov za hodinu. Ak by topmanažér časť svojho príjmu dal kuchárovi, ten by sa asi mal o niečo lepšie a manažér o niečo horšie. Aj keď výhody pre kuchára by v tomto prípade prevyšovali straty šéfa firmy. Takmer všetky politiky, ktoré narábajú s trhmi, bez ohľadu na to, ako to navonok vyzerá, spôsobujú narušenie rovnováhy medzi víťazmi a porazenými. Každý, kto sa vám snaží povedať niečo iné, vám chce niečo predať.
Ľudia reagujú na stimuly
Keď niekomu uberiete, alebo pridáte, či sa to už týka príjmu alebo majetku, zmení sa dotyčného správanie. Zmena môže byť príliš malá, aby sme si ju mohli všimnúť. Ak zvýšite niekomu dane z 35 % na 38 % jeho príjmu, pravdepodobne ten dotyčný nijak nezareaguje. Ale ak by ste zvýšili daňové sadzby na 95 %, pravdepodobne sa už správanie zmení. Je ťažké zistiť hranicu, kedy sa začnú diať veci a čo to v skutočnosti vyvolá. Vyššia sadzba dane môže znamenať, že budete pracovať menej, pretože dostanete menšiu odmenu za svoju prácu. Ale môžete tiež pracovať viac, pretože budete potrebovať viac peňazí. Tieto účinky sú nepredvídateľné a líšia sa v závislosti od povolania, príjmu a geografie. Ale tieto účinky často dokážu určiť, kto sú víťazi a kto porazení a či je daná politika je dobrá pre ekonomiku.
Menová politika nemôže vyriešiť štrukturálne problémy
Pozrieme sa ako sa Fed snaží opraviť ekonomiku. Vzhľadom na finančnú krízu znížil úrokové sadzby, v nádeji, že ľudia budú viac investovať a utrácať. Pomohlo to, nezamestnanosť klesla na 4,9 %. Ale pracovný trh sa stále ešte vplnehj miere nezotavil. Ekonómovia sa nevedia rozhodnúť, či je to preto, že je viac priestoru pre rast ekonomiky s nízkymi sadzbami, alebo že niektorí uchádzači jednoducho nemajú zručnosti, aké zamestnávatelia vyžadujú. Ak je to problém zručností, nízke ceny nedokážu ozdraviť pracovný trh. Jediná vec, ktorá im pomôže je rekvalifikácia alebo možno nové projekty v oblasti infraštruktúry. Rozdiel medzi dopytom a zručnosťami je dôležitý, pretože, rovnako ako všetky politiky, aj nízke ceny vedú k narušeniu trhu víťazov a porazených. Udržať sadzby nízko stojí za to len v prípade, ak to pomôže zamestnanosti.
Druhý moment je rovnako dôležitý ako prvý
Ekonómovia často hovoria, že ak nastane X, bude to mať za následok Y. Ale to nie je úplne v poriadku. V skutočnosti ak nastane X, bude to mať za následok celý rad Ypsilonov. Je tu veľa nepredvídateľností, veci ktoré nemáme pod kontrolou. Hurikán, zrútenie čínskej ekonomiky, vyhorí vám dom, v budúcnosti sa dvihnú dane. Riziko a neistota je to, z čoho sú investori a spotrebitelia nervózni, a to môže tlmiť ekonomickú aktivitu. Vládna politika môže znížiť riziko tým, že ponúkne záchrannú sieť s dávkami v nezamestnanosti a sociálne zabezpečenie. Ale tiež to môže viesť k neistote v tom, ako sa rôzne politiky nakoniec prejavia, čo vyvolajú všetky tie vyrovnávacie stimuly, alebo, ako sa politiky v budúcnosti zmenia.
Spotreba nenakopne ekonomiku, úspory áno
Často počujeme, že udržať ekonomiku nad vodou závisí od toho, ako budú obyvatelia míňať. To ale funguje iba v krátkodobom horizonte. Ľudia tiež potrebujú ušetriť. Úspory sú motorom pre investície, vďaka čomu ekonomika porastie a zostane produktívna. Aj keď si stále môžete požičať úspory zo zahraničia, pokiaľ vám niekto požičia. Úspora tiež zaisťuje, aby mohli domácnosti fungovať aj keď nastanú zlé časy. Úspory robia spotrebu lepšie predvídateľnou, čo znižuje riziko pre domácnosti, investorov aj zamestnávateľov. Iste, môžete konzumovať príliš málo a brzdiť rast, čo je pravdepodobne prípad dnešnej Číny, kde je miera úspor domácností medzi 20 a 30 %. Ale napríklad v USA dosahuje miera osobných úspor len 5,5 %. Ak prichádzajú z USA dáta o zvýšení spotreby, vyvoláva to zmiešané pocity.
