oPeniazoch.sk, Russia Beyond the Headlines Foto: TASR;SITA
Ohrozené sú dôchodky aj vojenské výdavky. Rusko predstavuje jeden plán za druhým na zmiernenie dopadu krízy v krajine. Jeden z posledných navrhuje tri alternatívy.
Ruské protikrízové plány sa rodia ako huby po daždi. Všeobecne majú jedného spoločného činiteľa, ktorým je podpora domácej ekonomiky. Súčasné ukazovatele veľa optimizmu neprinášajú. Podľa Russia Beyond the Headlines sa kríza prehlbuje. V minulom roku klesol hrubý domáci produkt o 3,7 percenta, maloobchodné tržby sa prepadli o 10 percent a investície sa zoškrtali o 8,4 percenta. V záujme záchrany Kremeľ vyzval všetky ministerstvá k zníženiu výdavkov. Ak by sa niekde našlo 0,9 percenta HDP, stačilo by to na udržanie deficitu rozpočtu pod 3 percentami. Avšak, ako ceny ropy Brent v januári atakovali hranicu 30 dolárov za barel, čo sa odrazilo aj na ruskej ekonomike závislej na cenách ropy, vláda sa rozhodla pripraviť špeciálny antikrízový plán. Jej ústredným prvkom je suma 737 miliárd rubľov (9,29 miliardy dolárov) ako priama dotácia pre priemysel. Peniaze budú rozdelené medzi štyroch hlavných poberateľov: automobilový priemysel, výrobu dopravných prostriedkov, bytovú výstavbu a ľahký priemysel.
Na rozdiel od predchádzajúceho programu vláda sa nesnaží pomáhať reálnej ekonomike prostredníctvom bankového systému. Zatiaľ čo v rokoch 2009 a 2014, sa vedenie krajiny pokúšalo protikrízové zdroje získať cez rekapitalizáciu bánk a stimulovaním poskytovania úverov, dnes je plán iný. Pomôcť by mali rôzne vládne zákazky. To znamená, že firmy by sa k peniazom dostali priamo, a nie cez finančné inštitúcie, pričom samotná vláda bude rozhodovať, kto získa miliardy a kto nie.
Podľa Russia Beyond the Headlines prichádzajú do úvahy tri možnosti, ako by sa Kremeľ mohol k potrebným peniazom dostať. Prvou je daňový systém. Rusko má v súčasnosti 18 percentnú DPH. Tá sa mala ešte v roku 2014 dvihnúť na 20 %, ale nestalo sa tak. Alternatívou by preto mohlo byť zavedenie 3 percentnej dane z obratu. S niečim podobným sa už Rusi pokúšali v deväťdesiatych rokoch, ale nefungovalo to. Platilo ju len asi 30 % populácie. Okrem toho, prezident Vladimír Putin vlani v lete sľúbil, že dane sa zvyšovať nebudú najbližšie štyri roky.
Druhým riešením sú úvery, v tomto smere má Kremeľ takmer neobmedzené možnosti, veď ruský dlh predstavuje iba 12 percent HDP. Dokonca aj bývalý minister financií Alexej Kudrin, ktorý ostro kritizuje vládu, verí, že by sa táto hranica dala zdvihnúť bez akýchkoľvek nežiaducich účinkov až na 30 percent. Inými slovami, vzhľadom na rozpočet, ktorý minulý rok dosiahol 75 biliónov rubľov (945 miliárd dolárov), si bez obáv môžu Rusi na zahraničných trhoch požičať asi 170 miliárd dolárov. Problémom sú len sankcie a zhoršujúce sa vyhliadky medzinárodných ratingových agentúr. Fitch Ratings zhoršila na začiatku februára svoj výhľad pre ruskú ekonomiku o 0,5 percenta. Očakáva, že v tomto roku sa hrubý domáci produkt zníži o 1 percento.
Treťou cestou by mohla byť reštrukturalizácie rozpočtu. V tomto smere zohrávajú kľúčovú úlohu vojenské výdavky, ktoré napriek poklesu HDP majú rastúci charakter. Hoci kvantovo zaostávajú za USA aj Čínou, úmerne sú ale vyššie, keďže v tomto roku dosiahnu 4,5 percenta HDP. Navyše, je to len zlomok skutočných vojenských výdavkov, z ktorých mnohé sa ukrývajú v účtovníctvach rôznych ministerstiev a inštitúcií.
Okrem armády patria v krajine k privilegovanej skupine aj dôchodcovia, ktorých dávky sú indexované k extrémne vysokej inflácii. Inými slovami, rozpočtové výdavky možno výrazne znížiť v týchto dvoch kľúčových oblastiach. Zvýšenie dôchodkového veku bolo navrhnuté niekoľkokrát, rovnako aj zrušenie indexácie, ale vždy to narazilo na taký sociálna odpor, že realizácia takýchto krokov bola jednoducho nemožná. Armádne výdavky sa naopak nemôžu znižovať kvôli súčasnej, nazvime to až vojnovej situácii. Ale rovnako aj z ekonomických dôvodov, Kremeľ totiž opakovane hlása, že vojenský priemysel predstavuje motor ruskej ekonomiky.
