oPeniazoch.sk, qz;economist;bloomberg;mtv.fi Foto: thinkstock
Fínska vláda sa vážnejšie zaoberá základným garantovaným príjmom. Štúdia uskutočniteľnosti sa realizuje od konca októbra 2015, prvé výsledky by mali byť známe na jar budúceho roka. Experiment by mal byť testovaný v roku 2017. Znamenalo by to, že Fíni škrtnú všetky existujúce výhody, a namiesto toho budú vyplácať fixnú mesačnú mzdu bez ohľadu na to, či príjemca pracuje?
Hoci to v súčasnej ekonomike môžeme vnímať ako pritiahnuté za vlasy, ale vyzerá to tak, že Fíni sa pravdepodobne len tak nevzdajú myšlienky základného garantovaného príjmu. A nie sú sami, už niekoľko holandských miest predstavilo svoje plány s rovnakou myšlienkou na budúci rok, vo Švajčiarsku dokonca neváhali usporiadať referendum na túto tému, navrhnutá suma bola 2500 frankov mesačne, čo by znamenlo ročne rozdať tretinu HDP (210 miliárd dolárov).
Aj bývalý minister financií v Grécku Janis Varufakis onoho času naznačil, že je fanúšikom garantovaného príjmu. Britská Strana zelených prijala istú verziu tejto politiky. Zameniť všetky sociálne dávky za garantovaný príjem by však bolo neprimerane nákladné. Zatiaľ najsilnejšiu politickú aj verejnú podporu si získala myšlienka vo Fínsku.
Väčšinou má k takejto forme politiky blízko ľavica, vníma ho ako spôsob posilnenia sociálnej podpornej siete a boja proti nerovnosti. To je obzvlášť atraktívne vo svete, kde technológie na jednej strane vytvárajú (pre určitú skupinu) nepredstaviteľné bohatstvo a na strane druhej ohrozujú pracovné miesta. Ale nájdu sa aj pravicoví zástancovia garantovaného príjmu. Tí to väčšinou vnímajú ako zjednodušenú náhradu za zložité vyplácanie veľkého množstva rôznych druhov sociálnych dávok.Systém, kde každý dostane rovnaké množstvo si vyžaduje menej úradníkov.
Základný garantovaný príjem
– je vyplácaný bez viazanosti na prácu
– je vyplácaný bez ohľadu na príjmy z iných zdrojov
– dodatočné príjmy podliehajú dani z príjmov
Prieskum zrealizovaný vládnou agentúrou a fínskym inštitútom sociálneho poistenia ukázal, že garantovaný príjem má v krajine 69 % podporu. "Snažíme sa získať čo najširšie spektrum vzoriek. Na národnej úrovni aj na na miestnej úrovni, a chceme analyzovať účinky, ktoré experiment vyvolá. Zároveň sa okúsime určiť celkový odhad nákladov," hovorí riaditeľ pre výskum Olli Kangas z inštitúcie sociálneho zabezpečenia. Podľa vládneho inštitútu pre ekonomický výskum VATT by slobodná matka v prenájme potrebovala na život v súčasnom systéme dostávať 2400 eur plat, alebo zodpovedajúcu výšku sociálnej pomoci. Prostredníctvom experimentu by sa malo okrem iného zistiť, či by garantovaný príjem vo výške 550 -800 eur stačil na to, aby sa ľudí stali dobrovoľne nezamestnaní. Kým 550 eur dostávajú v čistom nezamestnaní Fíni, 800 euro je o niečo viac ako aktuálna zaručená penzia v tejto severskej krajine. Premiér Juha Sipilä je naklonený myšlienke a môže počítať s podporu väčšiny hlavných politických strán. "Pre mňa základný príjem znamená zjednodušenie systému sociálneho zabezpečenia," hovorí.
Ale pre tých, čo nežijú vo Fínsku, vyvoláva tento odvážny plán dve jasné otázky. Prečo je to dobrý nápad, a ako to bude fungovať?
Môže to znieť nepravdepodobne, ale návrh je určený na riešenie nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti vo Fínsku je na 15-ročnom maxime, čo znamená 9,53 % a základný príjem by mal umožniť ľuďom, aby si vybrali aj zle platenú pracovnú pozíciu, ale bez toho, aby s tým mali spojené osobné náklady. V súčasnosti ak niekto vezme dočasné pracovné miesto, automaticky sa mu znížia sociálne dávky, čo môže viesť k celkovému poklesu príjmov.
Predchádzajúce pokusy ukázali, že univerzálny základný príjem môže mať pozitívny efekt. V kanadskom mestečku Dauphin získal študijné štipendium od roku 1974 do roku 1979 každý, kto oň požiadal. Okamžite to viedlo k poklesu pracovného času, hlavne preto, že ľudia trávili viac času v škole a ženy si brali dlhšiu materskú dovolenku. Iný pokus, v Ugande, ukázal, že ak tamojšie tisíce nezamestnaných dostali ku grantu vo výške dvojnásobku mesačného príjmu, pracovný čas sa predĺžil o 17 %, a zisk vzrástol o 38 %.
Jednou z tienistých stránok tohto modelu je cena. Koľko bude stáť rozdávanie peňazí toľkým ľuďom. Liisa Hyssälä, generálny riaditeľ fínskeho inštitútu sociálneho poistenia Kela si myslí, že by sa tým dokázali ušetriť vládne milióny. Agentúra Bloomberg to prepočítala. Priemerná mzda dnes vo Fínsku doshauje 3 000 eur, garantovaný príjem napríklad vo výške 800 eur pre každého z 5,4 milióna obyvateľov každý mesiac by stálo 52,2 miliardy eur ročne. Ale buďme presnejší, ak by Fíni rozdávali základný príjem každému dospelému, nie každému občanovi, dospelých je v krajine približne 4,9 milióna, náklady na garantovaný príjem by tvorili 46,7 miliardy eur ročne. Vláda očakáva, že v roku 2016 jej príjem dosiahne 49,1 miliardy eur.
Ďalším závažným aspektom je, že niektorí ľudia by sa mohli mať horšie. Vzhľadom k tomu, že návrh zatiaľ nebol zverejnený, nie je presne známe, kto by na ňom strácal. Ale tí, ktorí v súčasnosti dostávajú podporu na bývanie alebo dávky kvôli invalidite, by teoreticky mohli skončiť s menším príjmom, ak sa štát rozhodne prikročiť ku škrtu existujúcich výhody. Alebo ak by základný príjem dostala napríklad slobodná matka troch detí, určite by nemala rovnakú životnú úroveň ako jej sused s rovnakou vládnou podporou, ale bez detí a s čiastočným pracovným úväzkom. Vyvoláva to otázku, či je to naozaj fér dať jednotlivcom, ktorí sú na tom relatívne lepšie, rovnakú finančnú podporu, ako pre tých, ktorí každodenne bojujú so svojou životnou situáciou. Fínska ústava trvá na tom, že všetci občania musia mať rovnaké podmienky. Aj keď, samozrejme, rovnosť možno interpretovať rôznymi spôsobmi. Zatiaľ neexistuje definitívna odpoveď na otázku, či sa základný garantovaný príjem bude vytvárať viac, či menej rovnostársku spoločnosť.
Hoci základný príjem sa doposiaľ nepodarilo presadiť nikde, predsa má podobu, ktorá sa už uchytila. Je to daňová úľava pre tých, ktorí zarábajú menej. Ale základný príjem ako taký je príliš nákladné a neefektívne riešenie pre vytvorenie všeobecného blahobytu. Dá sa využiť len vtedy, ak je nízky a je len súčasťou viacerých cielených opatrení proti chudobe. Ako to je zahrnuté aj v názve, môže byť len základom. Preto ani Fínsku nehrozí, že by obyvatelia kvôli 800 eurám prestali pracovať. Ide skôr o riziko, že vláda im za to nedokáže zaplatiť.
