Nástup fintechu: Z čoho majú strach najväčší bankári

, businessinsider Foto: SITA

Antony Jenkins, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Barclays, má nočné mory ak sa ho spýtate na víziu budúcnosti veľkých bánk.

"Rizikový kapitál na trhu poskytuje nástroje, ktoré fungujú len vo vysoko regulovanom, menej ziskovom prostredí, takáto situácia pravdepodobne nebude tolerovaná akcionármi," vyhlásil v rámci svojho prejavu tento týždeň v Londýne.

Jenkins je presvedčený, že ide o paralelu s taxikármi a Uberom. Aj vo finančnom odvetví by to mohlo znamenať redukovanie počtu zamestnancov v tradičných veľkých bankách, a to až do  50 %, zatiaľ čo ziskovosť sa v niektorých oblastiach môže scvrknúť o viac ako 60 %. Je to čierny pohľad na budúcnosť odvetvia od človeka, ktorý donedávna riadil jednu z najväčších britských bánk.

"Podľa môjho názoru len pár etablovaných bánk bude mať  tú odvahu a rozhodnosť zabojovať o víťazstvo v tejto novej oblasti," dodal.

Čo sa konkrétne skrýva za týmto problémom? Finančné technológie, známe ako fintech.

Jenkins, ktorý skončil na poste generála spoločnosti Barclays v júli, hovorí, že nová vlna technických startupov, ktoré ponúknu možnosti robiť veci lepšie, rýchlejšie a lacnejšie ako to dnes dokážu veľké banky, narušia ich tradičný zabehnutý život pri poskytovaní úverov, prijímania platieb a manažmentu bohatstva. A nie je sám, kto si to myslí. Prieskum softvérovej firmy Temenos oslovil známych vplyvných bankárov s otázkou, čo považujú za najväčšiu hrozbu vo sfére svojho podnikania. Odpoveď v 27 percentách znela: technologické spoločnosti.

V skutočnosti je na trhu už niekoľko úspešných startupov, na poskytovanie pôžičiek, na jednoduchšie platby, na správu bohatstva, na medzinárodné platby, všetky spomenul Jenkins vo svojom ostatnom prejave. Jenkins nedávno navštívil aj Silicon Valley, aby sa presvedčil, že fintech zasiahne finančné služby rovnakým spôsobom, ako to technológie urobili v prípade tlače, telekomunikácií a hudobného priemyslu.

"Uvidíme masívny tlak, banky sa budú predháňať, aby dokázali zaviesť nové technológie v rovnakom tempe ako ich noví súperi. Bude pre ne čoraz náročnejšie dosahovať výnosy a ziskovosť, tak ako to od nich dnes požadujú ich akcionári. Nakoniec tieto sily donútia veľké banky, aby výrazne automatizovali svoje podnikanie,“ myslí si Jenkins. Podľa predpovedí sa počet pobočiek a zamestnancov v odvetví finančných služieb môže znížiť až o 50 % v priebehu nasledujúcich 10 rokov, v prípade, že by šlo menej drsný scenár, očakáva Jenkins pokles o najmenej 20 % zamestnancov.

Prepustenie polovice zamestnancom a zavretie pobočiek do 10 rokov, to je obrovský pokles. Jenkinsova predikcia sa ale opiera o skutočnosť, už dnes Lloyds chystá osekať 1000 pracovných miest v rámci uzatvárania pobočiek a zvýšenie miery automatizácie. Jenkins vo svojej prednáške citoval aj z prieskumu  poradenskej spoločnosti McKinsey, podľa ktorej technológie vymažú dve tretiny zisku plynúcich z retailových úverov, z pôžičiek a pôžičiek z kreditných kariet.

Tak prečo zrazu banky tak svorne otvárajú dvere novým technologickým riešeniam, keď ich môžu pripraviť o zdroj príjmov? Môžu za to dva dôvody. Po prvé, finančný krach v roku 2008 vyústil do nedôvery voči veľkým bankám a ľudia sú už viac naklonení prijať nové riešenia od startupov. Vo veľkej vlne prepúšťania v tom období mnoho bystrých ľudí pochopilo, že musia odísť zo sveta financií a nájsť si profesijne niečo nové. Ale krach v roku 2008 viedol aj k veľkému nárastu v oblasti regulácie, ktorá donútila banky, aby viac prihliadali na potreby zákazníkov.

Druhým dôvodom sú náklady na začatie podnikania v technologickej oblasti. Kedysi ste potrebovali 50 miliónov dolárov, aby ste sa mohli do takéhoto podnikania pustiť. Najmenej polovica z toho šla na serverové vybavenie banky. Ale príchod cloud computingu, čo umožňuje platiť si  za priestor, ktorý skutočne využívate a jeho prepojenie s nástrojmi, ktoré si dokážete kúpiť podobným spôsobom, vytvoríte službu za minimum nákladov. Správa z CB Insights odhaduje, že náklady na spustenie startupu klesli do roku 2011 na 5000 dolárov. To sa však nedá povedať o fintech, na ktorý podľa niektorých názorov potrebujete v súčasnosti asi dva milióny dolárov.

Ale zatiaľ čo Jenkins zaujal dosť pesimistický postoj ohľadom vyhliadok pre veľké banky do budúcnosti, netvrdí, že nadišiel čas hovoriť o apokalypse. "Mnohé aktivity vo fintech vnímam ako verziu 1.0. Určite budete so mnou súhlasiť, ak poviem, že niektoré fintech firmy nie sú tak celkom technologické. Vidíme rastúci trend napríklad na scéne vo Veľkej Británii, ale stále čakáme na skutočne transformačné projekty. S návalom kapitálu v tomto v odvetví už nemôžeme byť ďaleko."

Tak ako si veľké banky dokážu poradiť so svižným mladým potenciálom zastúpenom vo fintech? „Banky budú postavené pred tri významné otázky. Po prvé, vedenie si bude musieť uvedomiť, že žijeme v nespojiteľnom svete. Malo by sa prijať významné, ale vypočítané riziko, teda pracovať na projektoch, ktorými sa nikto iný nezaoberá. Po druhé, nemali by to byť stratégie spojené s technológiami, technika bude len jadrom stratégie, ale tým to končí. A za tretie, šéfovia budú musieť pracovať inak. Z vlastnej skúsenosti viem, že čím majú ľudia väčšiu averziu k riziku, tým viac starnú. Ale robiť veci o niečo lepšie je v súčasnosti to najrizikovejšie, čo môžete urobiť.“

Jenkins už nie je pri kormidle v Barclays, banka však sponzoruje začínajúce firmy, aby mohla s nimi spolupracovať na bockchain, čo je technológia na ktorej funguje kryptomena Bitcoin. Touto cestou sa chce pokúsiť priniesť nejaké zlepšenia v platbách. V skutočnosti si už skoro každá veľký banka urobila z technológií určitú prioritu. Jedna vsadila na odborné znalosti stratupu, iná experimentuje s novými systémami a technológiami interne.

Necelú tretinu zamestnancov Goldman Sachs dnes tvoria inžinieri. Je ich okolo 11 000 a pracujú na veľkých projektoch v čase, keď sa na trhu postupne etablujú messaging platformy, on-line pôžičky, či peer to peer platformy. Až 58 % vedúcich bankárov oslovených softvérovou firmou Temenos odpovedalo, že plánujete v tomto roku vyššie výdavky na IT, je to zatiaľ najvyššie percento od roku 2008. Otázkou ale zostáva, ako poukazuje aj Jenkins, či tieto obrovské inštitúcie sú vôbec schopné zareagovať dostatočne rýchlo, aby naskočili na vlak plný zmien. Alebo za ním budú len beznádejne utekať.

Súvisiace články

Aktuálne správy