oPeniazoch.sk, LinkedIn Foto: thinkstock
Byť zaneprázdnený sa stalo prejavom cti. Všeobecne prevláda predstava, že ak nie ste zaneprázdnení v práci, nie ste pre ňu ani dôležití. Pravdou ale je, že zaneprázdnenosť nás robí menej produktívnymi.
Keď sa povie super zaneprázdnený človek, predstavíme si pri uchu telefón, záplavu e-mailov, a na stole plán, ktorý praská vo švíkoch. Zaujímavé ale je, že v rovnakom čase sa akosi nájde čas aj na vedľajšie aktivity. Takáto situácia nevyhnutne vedie k multitaskingu a prerušeniam, obe sú pre pracovnú produktivitu smrteľné.
David Meyer z University of Michigan nedávno zverejnil štúdiu, ktorá ukázala, že prechod uprostred jednej úlohy na druhú zvyšuje čas potrebný na dokončenie oboch úloh o 25 %. "Multitasking spomaľuje a zvyšuje chybovosť. Prerušenie je zlé riešenie z hľadiska našej schopnosti spracúvať informácie," píše Meyer.
V Microsofte sa rozhodli posvietiť si na tento fenomén, zistili, že pracovníkom trvalo v priemere 15 minút, kým sa dokázali vrátiť k svojim dôležitým úlohám, ak svoju prácu prerušili kvôli e-mailu, či telefónnemu rozhovoru. Pritom telefonát netrval 15 minút, to len prerušenie práce ich priviedlo na iné činnosti, ako napríklad surfovanie na internete len tak pre potešenie. "Bol som prekvapený, ako ľahko sa nechajú rozptýliť a ako dlho im trvá, kým sa vrátia k úlohám, " povedal Eric Horvitz zodpovedajúci za štúdiu v Microsofte. "Ak je to tak zlé v spoločnosti Microsoft, musí to byť zlé aj v iných firmách."
Za znižovaním produktivity si treba predstaviť prekážku v mozgu, ktoré nám bráni sústrediť na dve veci naraz. Pri pokuse robiť dve veci naraz, náš mozog nedokáže obe úlohy riešiť rovnako úspešne. V prelomovej štúdii to dokázali René Marois a jeho kolegovia z univerzity Vanderbuilt, vďaka magnetickej rezonancii úspešne identifikovali fyzickú prekážku, ktorá to spôsobuje.
Sme tak zamilovaní do multitaskingu, že si myslíme, že zvládneme stále viac práce, robiť súčasne aj keď naše mozgy nie sú toho fyzicky schopné. Bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme, najproduktívnejší sme vtedy, keď sa dokážeme účinne sústrediť na úlohu, ktorá je na dosah ruky. Cvičením všímavosti sa zvyšuje schopnosť sústrediť sa. Multitasking má opačný účinok. Výskumníci z University of Sussex porovnávali ako sa multitasking, konkrétne posielanie SMS správ pri sledovaní televízie prejavuje na magnetickej rezonancii ich mozgu. Zistili, že čím vyšší multitasking, tým menšia bola hustota mozgu v prednej časti kôry. Je to, ako by bol počas tohto procesu váš mozog neproduktívny.
Pochybujem, že tieto nálezy ešte niekoho dokážu prekvapiť, všetci sme už v živote pocítili ten rušivý moment, keď sme zaneprázdnení a do toho ešte „vlezie niečo ďalšie.“ Tak prečo sa tomu ešte niekto venuje? Výskumníci z University of Chicago majú jasnú odpoveď. Dnes natoľko prevláda presvedčenie, že zaneprázdnenosť je znamením úspechu a tvrdej práce, že nám nečinnosť naháňa skutočný strach. Nedávna štúdia len potvrdila, že ľudia radi upozorňujú na svoju zaneprázdnenosť a neberú ohľad na to, že to vlastne škodí ich produktivite. Vedci tiež zistili, že za zaneprázdnenosť len ukrývame našu lenivosť a strach z neúspechu. Sme horliví robiť veci, ktoré nie sú potrebné alebo dôležité, pretože jedine zaneprázdnenosť nám dáva pocit produktívneho hráča. Napríklad, reagujeme aj na nepodstatné e-maily, hoci vieme, že máme pred sebou veľký naliehavý projekt. Je to ťažké, ale musíte dokázať rozoznať, kedy používate triviálne činnosti na ospravedlnenie seba samého z lenivosti alebo strachu. Sme prirodzene ťahaní k zaneprázdnenosti, napriek skutočnosti, že nám bráni v produktivite. Vyzerá to tak, že budeme musieť spomaliť a venovať sa prioritám, inak to môže mať vážne dôsledky.
