oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: SITA
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny miera evidovanej nezamestnanosti v našej krajine takmer nepretržite klesá už od začiatku vlaňajška. Napriek tomu však situácia na našom trhu práce stále nie je ružová.
Zatiaľ čo na začiatku roka 2014 nezamestnanosť predstavovala 13,61 %, v septembri tohto roka sa nachádzala už „len“ na úrovni 11,38 %, čo predstavuje pokles o viac než 2 %. Jedným z najpálčivejších problémov sú dlhodobo nezamestnaní, teda ľudia, ktorí sú bez práce viac ako 1 rok. Pozitívom súčasného vývoja ale je, že spolu s klesajúcou mierou nezamestnanosti klesá aj dlhodobá nezamestnanosť.
Podľa údajov UPSVAR je na Slovensku dlhodobo bez práce viac než polovica, 53,1 % nezamestnaných. Podľa údajov Štatistického úradu SR či štatistického úradu EÚ Eurostatu je ale tento podiel ešte vyšší a dlhodobo bez práce sú až viac než dve tretiny nezamestnaných. Rozdiely spočívajú v odlišnej metodike výpočtu spomínaných inštitúcií.
| štruktúra nezamestnaných podľa doby trvania nezamestnanosti | podiel z celkového počtu nezamestnaných |
|---|---|
| 0 až 3 mesiace | 17,00% |
| 0 až 7 mesiacov | 31,30% |
| 7 až 12 mesiacov | 15,60% |
| dlhšie ako 1 rok, z toho: | 53,10% |
| 1,0 až 1,5 roka | 9,00% |
| 1,5 až 2,0 roky | 6,40% |
| 2,0 až 2,5 roka | 4,80% |
| 2,5 až 3,0 roky | 4,40% |
| 3,0 až 3,5 roka | 3,70% |
| 3,5 až 4,0 roky | 3,20% |
| dlhšie ako 4 roky | 21,40% |
| Pozn.: analytický tím PABK podľa údajov UPSVAR, z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, k 9/2015 | |
Vysoká nezamestnanosť má negatívne dopady aj na našu ekonomiku. Ľudia bez práce znamenajú nižšiu spotrebu domácností a teda nižšie tržby obchodníkov, ale aj nižšie daňové príjmy štátu a naopak vyššie výdavky na sociálne dávky. Čím dlhšie tento stav pretrváva, tým väčšiu záťaž to pre ekonomiku predstavuje.
Dôvodom vysokej dlhodobej nezamestnanosti v našej krajine je skutočnosť, že aj celková miera nezamestnanosti u nás je pomerne vysoká. Firmy si tak pri hľadaní vhodného zamestnanca môžu vyberať a v prípade dlhodobo nezamestnaných sa obávajú hlavne straty pracovných návykov. Dlhodobá nezamestnanosť je ale spôsobovaná aj nevhodným prepojením medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, regionálnymi rozdielmi či nedostatočnou infraštruktúrou.
Kratšie ako 3 mesiace je na úrade práce evidovaný len každý šiesty Slovák a menej ako 7 mesiacov strávi v evidencii nezamestnaných len necelá tretina našincov. Na druhej strane každý šiesty nezamestnaný Slovák pobudne na úrade práce dva až štyri roky. Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že viac než pätina spomedzi našich nezamestnaných je bez práce dlhšie ako 4 roky. Predpokladáme, že do tejto skupiny spadajú predovšetkým ľudia s nedostatočným vzdelaním resp. ľudia bez vzdelania. Bez absolvovania rekvalifikačných kurzov a opätovného získania pracovných návykov je umiestnenie týchto nezamestnaných na pracovnom trhu takmer nemožné.
Podľa údajov Eurostatu má Slovensko druhú najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť spomedzi krajín EÚ. Predbehlo nás iba Grécko, kde podiel dlhodobo nezamestnaných predstavuje až 73,1 % z celkového počtu ľudí bez práce. Na čele nášho rebríčka ale nájdeme aj ďalšie krajiny, ktoré silno pocítili dopady hospodárskej krízy, ako napríklad Taliansko, Portugalsko, Írsko či Španielsko. Dlhodobá nezamestnanosť je ale problémom aj celej únie, keďže dlhodobo bez práce je až polovica nezamestnaných Európanov. Vo Švédsku a Fínsku je dlhodobá nezamestnanosť najnižšia a bez práce dlhšie ako 1 rok je len pätina tamojších nezamestnaných obyvateľov.
| Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu ľudí bez práce 2.Q 2015 | |
|---|---|
| Grécko | 73,1 |
| Slovensko | 68,4 |
| Bulharsko | 63,1 |
| Chorvátsko | 62,9 |
| Taliansko | 60,3 |
| Portugalsko | 58,2 |
| Írsko | 57,4 |
| Španielsko | 52,5 |
| Eurozóna | 52,4 |
| Belgicko | 52 |
| Slovinsko | 51,5 |
| EÚ 28 | 49,3 |
| ČR | 46,8 |
| Cyprus | 46,6 |
| Maďarsko | 46,1 |
| Nemecko | 45,6 |
| Litva | 45,5 |
| Holandsko | 45,4 |
| Malta | 44,9 |
| Francúzsko | 43,9 |
| Rumunsko | 43,6 |
| Estónsko | 43,2 |
| Lotyšsko | 43 |
| Poľsko | 40,8 |
| Luxembursko | 32,2 |
| V. Británia | 32,2 |
| Rakúsko | 29,2 |
| Dánsko | 27,3 |
| Fínsko | 20,5 |
| Švédsko | 19,7 |
| Zdroj: analytický tím PABK podľa Eurostat | |
Autorom je Jana Glasová, analytička Poštovej banky.
