oPeniazoch.sk, nytimes Foto: thinstock
Mnoho ľudí sledujúcich debaty demokratických kandidátov nastávajúcich amerických prezidentských volieb prekvapilo, ako Sanders citoval Dánsko ako vzor pre pomoc pracujúcim a Clintonová súhlasila, aj keď s námietkami, že Dánsko je inšpirujúcim príkladom.
Takáto názorová výmena by bola medzi republikánmi, nemysliteľná. Tí totiž nie sú schopní hovoriť o európskom sociálnom štáte bez pridania slova "rútiaci sa." V podstate je celá Európa len väčšou verziou Grécka. Ale ako je to v skutočnosti s Dánmi? Odpoveďou je, že Dáni dokázali veľa vecí dať do poriadku, a tým vyvrátili takmer všetko, čo konzervatívci USA hovoria o ekonomike. Môžeme sa od nich veľa naučiť.
Dánsko trvá na tom, že je sociálny štát. Súbor vládnych programov určených na poskytnutie ekonomickej bezpečnosti je niečo, čo sa nevyskytuje ani v tých najdivokejších snoch amerických liberálov. Dánsko poskytuje všeobecnú zdravotnú starostlivosť, vysokoškolské vzdelanie je zdarma, študenti dostanú štipendium, denná starostlivosť je silne dotovaná. Celkovo možno povedať, že rodiny v produktívnom veku dostávajú trikrát toľko, ako podiel na HDP, ako ich náprotivky v USA.
Ale niekto to musí zaplatiť. Dánsko vyzbiera veľa daniach. Najvyššia sadzba dane z príjmov je 60,3 percenta. Celkovo možno povedať, že v Dánsku daň vytvára takmer polovicu národného dôchodku, v porovnaní s 25 percentami v Spojených štátoch. Opíšte takúto politiku niektorému americkému konzervatívcovi a on vám predpovie krach. Určite tieto štedré dávky musia likvidovať motiváciu k práci, zatiaľ čo tieto vysoké dane si tvorcovia pracovných miest niekam ukrývajú, alebo ich vyvážajú niekam do exilu. Je ťažké vyhlásiť, že Dánsko nevyzerá ako z filmu "Šialený Max", ale naopak, je to prosperujúce národ, ktorý robí celkom dobrú politiku na tvorbu pracovných miest. V skutočnosti, dospelí vo veku najlepšej pracovnej aktivity majú podstatne väčšie šance zamestnať sa v Dánsku ako v Amerike. Produktivita práce v Dánsku je zhruba rovnaká ako v USA, aj keď HDP na jedného obyvateľa je nižší, predovšetkým preto, že Dáni si čerpajú oveľa viac dovolenky.
Ani z pohľadu "životnej spokojnosti" nejde o žiadnu melanchóliu. Dánsko sa radí k v tomto smere k vrcholu v medzinárodných porovnaniach. Je ťažké si predstaviť lepší argument na vyvrátenie protivládnej a protidaňovej ekonomickej doktríny, ktorá trvá na tom, že systém ako Dánsko, by mal byť úplne nepoužiteľný.
Ale mohol by sa príklad z Dánska slúžiť ako model pre iné krajiny? Vezmime si Francúzsko, ktoré je oveľa väčšie a rozmanitejšie ako Dánsko, ale udržuje veľmi štedrú sociálnu politiku s vysokými daňami. To sa ale nedozviete z mimoriadne zlej publicity akej sa Francúzsku dostáva. V produktivite Francúzsko zhruba zodpovedá úrovni Spojených štátov. A je tam väčšia pravdepodobnosť ako v Amerike, že vo svojom aktívnom pracovnom veku získate zamestnanie. Dane a výhody jednoducho nie sú vrahmi pracovných miest, ako to tvrdí pravicová legenda.
Vráťme sa ale späť do Dánska, naozaj je tam všetk tak úžasné? V skutočnosti, nie. Dánsko je veľmi bohatý štát, ale jeho ekonomika sa v ostatných rokoch ťažko zotavovala z globálnej finančnej krízy. Ide o 5,5 percentný pokles reálneho HDP na jedného obyvateľa od roku 2007, čo je porovnateľné s poklesom iných krajín bojujúcich s dlhovou krízou ako je Portugalsko alebo Španielsko, hoci Dánsko nikdy nestratilo dôveru investorov. Čo vysvetľuje tento nedávny zlý výkon? Hlavne zlá menová a fiškálna politika. DánI neprijalI euro, majú stále vlastnú menu, čo znamená, že zdieľajú dôsledky menových chýb, ako bolo v roku 2011 zvýšenie sadzieb Európskou centrálnou bankou. A zatiaľ čo krajina nečelí žiadnemu trhovému tlaku, či tlaku na škrtanie výdavkov, veď Dánsko si dlhodobo požičiava pri úrokovej sadzbe len 0,84 percenta, prijala fiškálnu reštrikciu tak či tak.
Výsledkom je ostrý kontrast so susedným Švédskom, ktoré tiež nemá euro, neurobilo veľa úsporných opatrení, ale dosiahlo skutočný rast HDP na obyvateľa, zatiaľ čo v Dánsku šla krivka opačným smerom. Ale menová a fiškálna chyby Dánska nehovoria nič o udržateľnosti silného sociálneho štátu. V skutočnosti, ľudia, ktorí majú k dispozícii služby ako je všeobecné zdravotné poistenie a dotovaná starostlivosť sú tiež len ľudia, ktorí požadujú vyššie úrokové sadzby a škrty vo výdavkoch ak je ekonomika v depresii. Spomeňte si na všetky tie reči o "znehodnocovaní" dolára. To znamená, že konzervatívci v USA vlastne schvaľujú niektoré dánske politiky, ale iba tie, ktoré sa ukázali byť zlé.
Takže áno, môžeme sa veľa naučiť od Dánska, a to z jeho úspechov aj neúspechov. A dovoľte mi povedať, že to bola pre mňa radosť a úľava, počuť ľudí, ktorí by sa mohol stať prezidentom, hovoriť vážne o tom, ako sa môžeme poučiť zo skúseností iných krajín, na rozdiel od nesutáleho skandovania "USA! USA! USA!"
Autorom je Paul Robin Krugman, známy americký ekonóm a spisovateľ, autor stĺpčekov pre The New York Times a držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2008.
