oPeniazoch.sk, Der Spiegel;patria
Yanis Varoufakis nebol na pozícii gréckeho ministra financií úspešný, teraz chce ale svoje meno využiť na to, aby zmenil celú Európu. Nová grécka vláda podľa neho nemá kvôli dohode s veriteľmi "absolútne žiadnu slobodu". Väčšiu moc než ona má podľa Varoufakisa aj mestská rada v Drážďanoch.
Za jeden z najťažších problémov Grécka považuje Varoufakis oligarchiu vo forme stavebných firiem, ktoré požadujú prehnané ceny za budovanie komunikácií. K nim sa pridávajú bankári, ktorí majú finančné inštitúcie stále pod svojou kontrolou aj napriek tomu, že banky dostali od daňových poplatníkov obrovské sumy peňazí. A bývalý minister financií pridáva na zoznam aj vlastníkov supermarketov, ktorí sú podľa jeho názoru vďaka kartelom tiež schopní príliš zvyšovať ceny. Dodáva, že "naša vláda chcela všetky tieto praktiky ukončiť, ale Trojku zaujímalo len zvyšovanie daní a znižovanie dôchodkov".
Varoufakis kritizuje aj nové pravidlá požadujúce predplatenie daní pre malé firmy. To je podľa neho krok k zničeniu celej krajiny. "Proti Grécku neexistuje žiadna konšpirácia, na to sme príliš malí. Nemecko a Francúzsko nie sú schopné dosiahnuť dohodu, ktorá by zachránila euro. Wolfgang Schäuble chce vytvoriť menovú úniu založenú na disciplíne, ktorá by mala pod kontrolou aj francúzsky vládny rozpočet. Francúzi to odmietajú. Do toho všetkého sme sa ešte primiešali my a začali otravovať, že chceme robiť veci inak," dodáva Varoufakis.
Na argument, že proti Grécku stáli aj malé krajiny ako Slovensko či Lotyšsko, bývalý minister financií odpovedá: "Lotyšsko dostalo pochvalu za svoju politiku uťahovania a tak ju požaduje aj od ostatných. V tejto krajine však spomínaná politika fungovala len preto, že veľká časť populácie odišla počas krízy do zahraničia, takže nezamestnanosť klesla. Navyše lotyšské banky perú špinavé peniaze z Ruska. Pracovné miesta, ktoré tam vznikajú, nemajú vysokú kvalitu a ak Európa túto krajinu vníma ako úspech, má vážny problém."
Varoufakis nedávno vystúpil na prednáške v Berlíne spolu s talianskym aktivistom a filozofom Francom Berardim. Ten tvrdí, že veľké finančné inštitúcie teraz úplne ovplyvňujú celú európsku politiku a politici dnes rozmýšľajú úplne rovnako ako bankári. Podľa filozofa tak dochádza k deštrukcii európskeho humanizmu a demokracie. Varoufakis podľa svojich slov takýmto pesimistom nie je. Hovorí ale o tom, že finančný sektor získal veľkú moc a "finančná a monetárna politika je v Európe veľmi slabá, čo je dôvod tak slabého oživenia z krízy roku 2010".
Na otázku, či sa blížime ku koncu EÚ, odpovedá Varoufakis kladne. Nemusí vraj ale ísť o nevyhnutný proces. Poukazuje na to, že Spojené štáty reagovali na krízu tým, že vytvorili "stabilizujúce inštitúcie, ako napríklad Fed". Európa podľa neho potrebuje najmä "obrovskú infúziu demokracie a euroskupina musí byť nahradená federálnym riadením". Angelu Merkelovú si Varoufakis podľa svojich slov cení za jej postoje voči utečencom.
Súčasná kríza vytvára v Európe podľa bývalého ministra rozkladné sily a hrozí nebezpečenstvo, že porastie vplyv ultranacionalistov a pravicových strán. Platí to najmä o východnej Európe, kde je podľa Varoufakisa zrejmý vzťah medzi politikou uťahovania a xenofóbiou. "Vo východnej Európe prebehla renacionalizácia všetkých ambícií. Na jednej strane hovoria, že chcú byť v Európe, ale zároveň chcú uzavrieť hranice pred ľuďmi zo zahraničia. Nechcú žiadnych černochov, moslimov, Grékovi či Portugalcov. Takýto postoj nie je s Európskou úniou zlučiteľný," hovorí Varoufakis.
