oPeniazoch.sk, politico Foto: SITA
Ak je nejaké miesto, ktoré by bolo schopné bez problémov ustáť migračnú krízu v Európe, je to Luxemburské veľkovojvodstvo.
Najbohatšia krajina na kontinente a druhá najbohatšia na svete, hneď za Katarom. Luxembursko má skúsenosti s otvorenou náručou pre migrantov, ktorí sa sem hrnú pracovať už celé desaťročia. Národná identita sa bez problémov prelína medzi troma národnými jazykmi, čo svedčí o kultúrnej otvorenosti. Treba však povedať, že len málo ľudí utekajúcich zo Sýrie, Afganistanu a Eritrei mieri v prvom rade do Luxemburska.
Ale peniaze nie sú všetko. Rozloha Luxemburska zohráva dôležitú úlohu v európskej migračnej kríze, existuje obava medzi miestnymi obyvateľmi, že jeho zdroje aj kultúrna identity budú zlikvidované. "Veľkou výzvou pre nás je samozrejme bývanie," povedal Yves Piron, riaditeľ luxemburskej agentúry pre integráciu. "Zatiaľ sme odmietli udeliť žiadateľom azyl v stanoch. Vždy musia mať skutočné domovy."
Veľkovojvodstvo sa dobrovoľne zaviazalo prijať asi 400 utečencov v najbližších niekoľkých rokoch. Iste, je to len kvapka v mori v rámci státisícov ľudí prúdiacich do Rakúska a Nemecka len za tento mesiac, ale v prepočte na obyvateľa je to jedna z najvyšších kvót v Európe. Pascal Reyntjens z Medzinárodnej organizácie pre migráciu opísal toto úsilie ako "úžasné."
Krajina sa už snaží ubytovať 550 000 migrantov z Balkánu, počas najnovšej vlny už začali migranti prichádzať z problémových miest, ako je Sýria a Eritrea. V priebehu minulého leta, Luxemburské ubytovanie pre žiadateľov o azyl dosiahlo plnej kapacity. Vláda začala vytvárať ubytovanie v kontajneroch pre takmer o 1000 ľudí viac, než čo bolo pripravené na budúci rok. Do toho času premiér Xavier Bettel presadzuje iniciatívu, aby utečenci zostali s miestnymi dobrovoľníkmi v ich rodinách.
Na základe EÚ zoznamu "bezpečných krajín" z októbra minulého roka, mohlo Luxembursko poslať migrantov z Balkánu domov, aby tak uvoľnilo potrebný počet lôžok pre ostatných. V nádeji, že takýto prístup zabráni anti-prisťahovaleckým protestom a prejavom násilia, ktoré je prítomné v niektorých nemeckých mestách. V Luxembursku nie je ultrapravicová strana, ktorá by ostro vystupovala proti prisťahovalectvu, tak ako vo Francúzsko alebo Nemecko. "To ale neznamená, že tu také riziko nie je, ale nemáme žiadneho Le Pena, ani Luxemburský ľudovú stranu," povedala Marie-Christine Wirionová, asistentka riaditeľa katolíckej charity, ktorá je spolu s Červeným krížom popredným poskytovateľom služieb pre žiadateľov o azyl. Avšak, aj tu sa ozývajú hlasy miestnych obyvateľov, ktorí majú pocit, že prisťahovalci môžu byť v presile v ich vlastnej krajine.
"Už nemôžeme ani hovoriť našim materinským jazykom, pretože väčšina ľudí mu tu nerozumie," povedala Wirionová, odvolávajúc sa na Luxembourgisch, ktorý je oficiálnym jazykom spolu s francúzštinou a nemčinou. "Najmä pre starších ľudí to je nepríjemné, keď nemôžu hovoriť so svojím lekárom v ich vlastnom jazyku. A táto úzkosť sa môže javiť ako xenofóbia."
Kríza migrácie dorazila vo chvíli, keď sa Luxembursko vyrovnáva so svojou identitou. Politická moc sa presunula po 30 rokoch dominancie Kresťansko-sociálnej ľudovej strany Jeana-Clauda Junckera, ktorý je teraz prezidentom Európskej komisie. Jeho nástupca Bettel, z Demokratickej strany, je prvým európskym lídrom v homosexuálnom manželstve. Zdá sa, že krajinu uvrhne do smeru, ktorý sa jej nutne nemusí páčiť. V júnovom referende navrhol Bettel poskytnúť cudzincom právo voliť, v súčasnosti maj ho majú iba v niekoľkých krajinách ako je Uruguaj a Nový Zéland. Prišlo však odmietnutie, proti bolo až 80 percent voličov. Pritom cudzinci tu tvoria viac ako 45 percent obyvateľstva. Len samotní Portugalci, ktorí sem hrnuli za prácou v baniach a oceliarňach v roku 1960, tvoria 16,5 percenta. Riziko, že z Luxemburska sa stane európsky Dubaj, mikroštát kde takmer polovica obyvateľov nemá právo voliť v národných voľbách. Okrem toho, viac ako 160 000 ľudí sem dochádza za prácou každý deň z Francúzska, Belgicka a Nemecka, čo znamená, Luxemburčania sú vo väčšine vo svojej krajine, len keď zapadne slnko, aj to s ťažkosťami.
"Moji starí rodičia sem prišli za prácou," povedala Claire, 34 ročná žena portugalského pôvodu, ktorá si prišla zapáliť počas pauzy v obchode s oblečením. "Ľudia, ktorí prichádzajú teraz, pracovať nechcú. Chcú len jednoducho profitovať zo systému," povedala so znepokojením, ako sa dokáže dôchodkový systém vyrovnať s ďalšími vlnami migrantov. Pretrvávajú obavy, že luxemburské legendárne bohatstvo vysiela zlé signály o systéme dávok. Kým bývanie, potraviny a poukážky na určitý tovar, ako napríklad mydlo, sú poskytované žiadateľom o azyl čakajúcim na rozhodnutie bezplatne, hotovostný príspevok je iba vo výške 25 eur mesačne. "To by mohlo vytvárať zlý obraz o Luxembursku. Vedia, že Luxembursko je jednou z najbohatších krajín na svete, ale nedávajú veľmi vysoké vreckové."
Molut Haille, Eritrean, ktorý dúfal, že sa dostane do Veľkej Británie cez Calais, nakoniec skončil vo veľkovojvodstve. On však nemá ilúzie. "Radím ľuďom, aby neprišli do Luxemburska," povedal. "Podstatné je, že Luxembursko nie je pre chudobných ľudí, ale pre bohatých. Je to tu veľmi drahé, ako už sám názov hovorí: Lux-Embourg, ako luxus. Tento systém je veľmi náročný. Ja som zabil veľa času učením sa jazykov," povedal a priznal, že mu nejde francúzština, čím poukázal na to, že potrebujete vedieť aspoň dva z miestnych jazykov, aby mal nejakú nádej, že sa dokáže integrovať.
Iné je to v prípade Jeffa z Nigérie, ten hovorí plynule francúzsky potom, čo už strávil viac ako 10 rokov neúspešným odvolaním sa proti pôvodnému rozhodnutiu, že Nigéria nie je natoľko nebezpečná krajina, aby mohol získať azyl. "Väčšina z nás sa tu ocitla omylom," povedal Jeff, ktorý tiež dúfal, že si dokáže vybudovať nový život v Londýne, ale uviazol v Luxembursku. "Každý, kto sem príde si chce len zarobiť a ísť. Nemci sem prichádzajú pracovať, vezmú peniaze a idú, Francúzi, Taliani, Portugalci to isté," povedal Jeff. "Sú to obavy z toho, že veľmi rýchlo už žiadne Luxembursku nebude… Títo ľudia ale chcú mať vlastnú identitu a to je pre mňa normálne."
