oPeniazoch.sk, bloomberg;FT;WSJ;patria Foto: SITA
Existuje len málo vecí, ktoré dokážu ropný trh vydesiť viac než potenciálna spolupráca organizácie OPEC s Ruskom. Špekulácie o tom, že je taký krok naporúdzi, minulý mesiac vyhnala cenu čierneho zlata k najväčšiemu trojdennému zisku za posledných 25 rokov. Napriek všetkým špekuláciám však proti tejto spolupráci hovorí hneď niekoľko ekonomických i technických dôvodov.
Rusko a OPEC v minulosti už niekoľkokrát rokovali o spolupráci na úrovni spoločného znižovania produkcie. Debaty o aliancii Ruska a OPEC prvýkrát odštartovali v sedemdesiatych rokoch v záujme vzdorovať americkému imperializmu. Úvahy o spolupráci znovu vyplávali na povrch s cieľom podpory cien po teroristickom útoku 11. septembra a v reakcii na globálnu finančnú krízu v roku 2008. Tieto rokovania však nikdy nedospeli k žiadnemu výsledku.
Rusko súperí o podiel na ropnom trhu so Saudskou Arábiou (OPEC) a USA. Keď minulý týždeň venezuelský prezident Maduro oznámil, že sa so svojím ruským náprotivkom Putinom dohodol na krokoch smerujúcich ku stabilite na ropnom trhu, nešlo o nič iné ako snahu vzkriesiť plán na podporu rastu cien čierneho zlata. Podľa ruského ministra pre energetiku by však umelo vyvolané obmedzovanie produkcie s vidinou krátkodobých ziskov nemalo zmysel. Navyše riaditeľ najväčšej ruskej ropnej spoločnosti Rosneft vyhlásil, že Rusko by nemohlo znížiť produkciu, aj keby chcelo. Rusko má ale mnoho dobrých dôvodov, prečo si želá obnovenie rastu cien ropy. Energie tvoria asi 60 percent vývozu krajiny, ktorej ekonomika sa prepadá do recesie z veľkej časti dielom poklesu cien energií. Je to práve ropa a plyn, ktoré v súčasnosti prispievajú do rozpočtových príjmov krajiny najmenším podielom od roku 2009.
Pravdou však zostáva, že Rusko aj napriek tomu je schopné odolávať nízkym cenám ropy lepšie ako niektoré členské štáty OPEC. Kým Rusko podľa ministra financií očakáva pre tento rok podiel deficitu rozpočtu k HDP vo výške 3 percentá, najväčší producent ropy z Organizácie OPEC, ktorým je Saudská Arábia, sa podľa prognóz Medzinárodného menového fondu bude musieť vysporiadať so schodkom rozpočtu vo výške 20 percent. Ruský vicepremiér Dvorkovič navyše minulý týždeň uviedol, že Rusko by bolo úplne komfortné s cenou ropy nad 60 dolármi za barel, lenže niektorí členovia organizácie OPEC podľa MMF potrebujú na vyrovnanie vládnych rozpočtov cenu nad 100 dolármi za barel. Ropa Brent sa však aktuálne obchoduje okolo 48 dolárov za barel.
Venezuela, ktorá je členom OPEC, podala návrh na usporiadanie núdzového summitu členských krajín OPEC s Ruskom, ktorý by mal riešiť súčasné nízke ceny čierneho zlata. Zo stretnutia medzi ministrami arabských krajín Perzského zálivu v Katare však vyplynulo, že najväčší ropný producent OPEC Saudská Arábia nevidí na takéto stretnutie dôvod a verí, že momentálne je najlepšie do diania na trhu nezasahovať. Rusko však na rozdiel od niektorých krajín OPEC z Perzského zálivu podľa ministerstva pre energetiku nedisponuje schopnosťou rýchleho navyšovania a obmedzovania produkcie s ohľadom na tvrdé zimy a komplexnú geológiu sibírskych ropných polí. Na rozdiel od Saudskej Arábie alebo Iránu navyše Rusko nemá jednu jedinú štátom kontrolovanú spoločnosť, ktorá by mala pod palcom celú národnú produkciu. Práve počet verejne obchodovaných ropných spoločností bráni Rusku znížiť produkciu.
Rusko okrem toho s členmi organizácie OPEC priamo súperí o podiel na trhu a to hlavne v Ázii, ktorá je hlavným zdrojom rastu dopytu po čiernom zlate a navyše regiónom, kde sa Saudská Arábia snaží o zachovanie svojej prítomnosti.
