oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: SITA
Takmer dve pätiny slovenských domácností nedokážu čeliť neočakávaným finančným výdavkom, keďže im chýba finančná rezerva. Tento stav sa odráža aj v prípade dovoleniek.
Aj dovolenka môže byť dôvodom na šetrenie. Pre niekoho samozrejmosť, pre takmer polovicu Slovákov je však týždňová dovolenka mimo domova z finančného hľadiska nemysliteľná. Voľné dni tak trávia zvyčajne doma, prípadne na chalupe alebo u príbuzných. Z hľadiska európskeho porovnania je to dvanásty najvyšší podiel v rámci EÚ. V Rumunsku a Chorvátsku je podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domova až vyše 70 %. V Maďarsku a na Cypre je podiel takýchto obyvateľov taktiež vysoký a dosahuje takmer 60 %. Spomedzi krajín V4 je situácia horšia ako u nás nielen v Maďarsku, ale aj v Poľsku, kde si takúto dovolenku nemôže dovoliť 53 % obyvateľov. Naopak, v susednom Česku si týždeň dovolenky mimo domova nemôže z finančného hľadiska dopriať „len“ 38 % obyvateľov a v Rakúsku ani nie pätina domácich. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú škandinávske krajiny. Vo Švédsku si takúto dovolenku nemôže dovoliť len desatina obyvateľov, vo Fínsku je to približne 14 %.
Finančná rezerva, ktorú by sme si mali pravidelne vytvárať, nám môže poslúžiť na zaplatenie dovolenky, na opravu pokazeného auta či spotrebiča, ale aj v prípade choroby alebo straty zamestnania. Tieto a ďalšie iné okolnosti nám totiž môžu spôsobiť nečakané finančné výdavky. Vo všeobecnosti sa odporúča mať kvôli takýmto životným situáciám finančnú rezervu vo výške aspoň 3 až 6 mesačných príjmov.
Podiel našich domácností, ktoré nie sú schopné čeliť neočakávaným finančným výdavkom je o niečo nižší ako európsky priemer. V únii ako takej totiž nedokáže čeliť nepredvídateľným výdavkom ešte o takmer percento viac domácností ako u nás, teda 39,8 %. V porovnaní s eurozónou sme na tom ale horšie, keďže v menovej únii nedokáže čeliť takýmto výdavkov v priemere „len“ 36,5 % obyvateľov.
Najväčší podiel domácností, ktoré sa nedokážu postaviť zoči – voči nečakaným výdajom, nájdeme v Maďarsku (až 76,1 %). Približne dve tretiny takýchto domácností ale eviduje aj Lotyšsko a Chorvátsko. Naopak, nečakanými nákladmi sa nechá zaskočiť len 18,2 % Švédov a viac ako pätina Malťanov, Holanďanov, Luxemburčanov či Rakúšanov. Schopnosť čeliť nečakaným finančným výdavkom je v prípade jednotlivých národov ovplyvňovaná ich životnou úrovňou, vývojom nezamestnanosti, výškou príjmov, cenovou hladinou, ale i tendenciou sporiť.
Nečakané finančné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny, teda pre jedného rodiča s dieťaťom, nakoľko im nedokáže čeliť až 65 % takýchto domácností. Neplánované výdavky ale predstavujú problém aj pre 56 % domácnosti, v ktorých žije sám jeden dôchodca. O moc lepšie na tom ale nie sú ani domácnosti s dvomi dospelými členmi, ktorí sa starajú o tri a viac detí. Neočakávaným výdavkom nedokáže čeliť až viac než polovica z nich. Naproti tomu, domácnostiam s 2 dospelými a 2 deťmi sa neplánované výdavky zvládajú ľahšie a problémy má „len“ 36 % z nich.
