Súčasné horúčavy a s tým súvisiace sucho už začína robiť niektorým slovenským poľnohospodárom vážne starosti, najmä na juhu a juhozápade Slovenska. "V niektorých lokalitách totiž posledné dva mesiace takmer vôbec nepršalo," uviedla pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Potvrdzujú to podľa nej aj posledné správy Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), podľa ktorých v júni 2015 bolo najmenej zrážok za posledných 115 rokov. Problém začína robiť aj klesajúca hladina spodných vôd. "Pozorne preto sledujeme vývoj jednak v susednej Českej republike, kde podľa posledných informácií dosahuje sucho, respektíve vlahový deficit za posledných 10 rokov rekordy, ale aj správy našich meteorológov o vývoji počasia v najbližších dňoch," informovala.
"Nechceme v žiadnom prípade hovoriť dopredu o čiernych scenároch za celé Slovensko, ale už dnes vieme, že budú u nás aj také podniky, najmä v južných regiónoch Slovenska, ktoré pre nedostatok vlahy budú mať medziročne nižšiu úrodu viac ako o 30 %," zdôraznila. Práve aj pre prípady extrémneho sucha platí podľa Holéciovej na Slovensku zákon z roku 2010 o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe alebo mimoriadnej udalosti.
"Veríme, že počasie sa ešte zmení a zaprší, aby poľnohospodári na jeseň pozbierali aspoň priemernú úrodu a nemuseli riešiť prípadné odškodnenie podľa spomínaného zákona," domnieva sa hovorkyňa SPPK.
Komora podľa nej sleduje vývoj v jednotlivých regiónoch, robí monitoring z regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr o tom, v akom stave sú porasty poľnohospodárov a ktorých plodín sa sucho najviac dotýka. "Až po zhodnotení monitoringu budeme vedieť povedať, koľko percent poľnohospodárskych podnikov zasiahlo sucho, do akej miery pomohlo zavlažovanie porastov či aké sú straty na úrode. Podľa toho potom zvolíme ďalší postup aj v prípade odškodňovania zo strany štátu. Zatiaľ je teda predčasné vyjadrovať sa k otázke odškodňovania," zdôraznila Holéciová.
"Plodiny z hľadiska vplyvu suchej klímy môžeme rozdeliť do dvoch kategórií. K tým, ktorým súčasné suché počasie vyhovuje, patria najmä obilniny. Ak by prišiel dlhotrvajúci intenzívny dážď, zmyl by zo zrna lepok a obilie určené pôvodne na potravinárske účely by sa zaradilo do kategórie kŕmneho obilia. Vlhké zrno by navyše museli farmári sušiť, čo by im zvýšilo celkové náklady na pestovanú plodinu. Čiže poľnohospodári, ktorí majú momentálne žatvu, si želajú skôr stabilné suché počasie. Na druhej strane je veľa poľnohospodárov, ktorí by zase privítali zrážky, pretože vlaha chýba najmä jesenným plodinám, okopaninám, ako je kukurica, ale aj zelenina, ovocie, cukrová repa," dodala hovorkyňa SPPK.
V niektorých oblastiach Slovenska sú podľa vyjadrenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR zrážky len na úrovni 20 % dlhodobých priemerných hodnôt. "Podľa predbežných zistení asi 75 % pšeníc bude mať potravinársku kvalitu a približne 70 % jačmeňov bude mať kvalitu sladovníckeho jačmeňa. Vzhľadom na priebeh jari, vývoj počasia a zrážok už prvé výsledky naznačujú, že priemerná úroda v tomto hospodárskom roku bude nižšia ako v predchádzajúcom roku. Definitívne však hodnotiť tohoročnú úrodu, ako aj kvalitu obilnín a repky olejnej je vzhľadom na prebiehajúce žatevné práce predčasné," dodal hovorca MPRV Peter Hajnala.
