oPeniazoch.sk, BBG;Reuters;patria Foto: SITA
Irán a svetové mocnosti dospeli k doslova historickej dohode o obmedzení iránskeho jadrového programu výmenou za zrušenie sankcií, ktoré už niekoľko rokov sužujú iránsku ekonomiku. Po dvoch rokoch tvrdých vyjednávaní a vrcholnej diplomacie došlo k jednému z najväčších prielomov v medzinárodných vzťahoch za posledné desaťročia.
Diplomati dospeli k dohode dnes vo Viedni. Dohoda tak prináša prísľub konca 12 rokov trvajúceho odstupu svetových mocností od iránskych jadrových aktivít, ktoré dokonca v istých časoch vyústili do hrozby vojenskej akcie zo strany nielen USA, ale aj Izraela, ktorý jasne naznačil, že bude lobovať u amerických zákonodarcov za odmietnutie dohody.
Podľa dohody zostáva na nasledujúcich 5 rokov v platnosti embargo OSN na zbrane. Sankcie OSN na balistické strely nebudú zrušené skôr ako za osem rokov. Ak Irán poruší dohodu so šiestimi svetovými mocnosťami, dôjde ku znovuobnoveniu sankcií, Teherán s touto podmienkou súhlasil. V prípade, že nedodrží Irán dohodu, budú sankcie OSN znovu obnovené do 65 dní.
Plné uvedenie dohody do platnosti bude však trvať najmenej mesiace, podľa toho, ako rýchlo splní Irán svoje povinnosti, ktoré z nej pre neho vyplývajú. Časom sa tak Iránu, ktorý má veľmi bohaté zdroje čierneho zlata, umožní nielen zvýšiť export energie, ale aj obnoviť prístup k medzinárodným financiám a privítať nových globálnych investorov.
Americký Kongres má teraz 60 dní na preskúmanie dohody, vzhľadom k 35 rokom odcudzenia USA a Iránu je dosť pravdepodobné, že dohoda v kongrese neprejde. Ak však preskúmanie kongresom prežije, bude to asi najväčší úspech prezidenta Obamu na poli medzinárodnej politiky. Práve Obama odštartoval rokovania telefonátom s iránskym prezidentom Ruháním pred dvoma rokmi.
Čína, Rusko alebo Európa dohodu pravdepodobne privítajú, tamojšie spoločnosti sa nemôžu dočkať vstupu na iránsky trh so 77 miliónmi obyvateľov. Izraelský premiér Netanjahu označil dohodu o iránskom jadrovom programe za chybu historických rozmerov.
Podľa informácií zdroja agentúry Reuters by mala Bezpečnostná rada OSN prijať rezolúciu ohľadom Iránu ešte v júli. Kroky oboch strán v podobe obmedzení nukleárneho programu zo strany Iránu a zrušenie sankcií zo strany svetových mocností by mali byť realizované v prvej polovici budúceho roka.
Ropa po oznámení o dosiahnutia dohody o iránskom jadrovom programe klesala o viac ako 2 percentá. Ropa Brent aktuálne stráca 1,8 percenta na 56,81 dolárov za barel a ropa WTI odpisuje 1,99 percenta na 51,16 dolárov za barel.
Dosiahnutie dohody nebolo jednoduché, obe strany si vytýčili niekoľko termínov, ktoré následne nedodržali. Americký minister zahraničia John Kerry najskôr hovoril o podpise zmluvy 30. júna, potom nasledoval 7, 10 a nakoniec 13 a 14. júl.
Jedným z najdôležitejších účinkov dohody bude, že Irán môže v budúcnosti predávať ropu západným veľmociam. Vzhľadom k tomu, že krajina má štvrté najväčšie svetové zásoby ropy, čaká na ceny ropy po podpísaní dohody ďalší prepad.
Irán od roku 2012 nesmie predávať ropu ani pre členské štáty Európskej únie. Keďže USA zaviedli represívne opatrenia proti krajine, dnes je na trhu takmer nemožné získať iránsku ropu za doláre. Ťažba sa v islamskej republike prepadla za ostatné roky, kým v roku 2011 sa dostalo na zemský povrch 3,6 milióna barelov suroviny za deň, minulý rok to bolo len 2,6 milióna.
Rafinérie sa už tešia na iránsku ropu. Grécku Hellenic Petroleum oslovila agentúra Bloomberg, podľa hovorcu firmy tvorila iránska ropa 25 percent dodávok, to bolo ešte pred sankciami. Nahradila ju ruská ropa, v prvej polovici tohto roka tvorila 30 percent objemu. Spracovateľské spoločnosti si tak môžu opätovne dopriať vysoko kvalitnú surovinu, ktorú poskytnú Iránci.
Bloomberg nedávno napísal, že dohoda vytvára problémy hlavne pre Rusko, pretože tamojšia ekonomika je založená na vývoze surovín. Rusi sú si geograficky blízko k trhom, kde predtým dodávali ropy Iránci, dokázali tak rýchlo zareagovať, keď v dôsledku sankcií vypadla iránska surovina. Ruský vývoz do Ázie a Európy, čo sú bývalé hlavné exportné trhy Iránu, sa viac ako zdvojnásobil v rokoch 2011 a 2014, čo znamená, že denne sa vyprodukovalo o 420 000 barelov viac. Ak sa na tieto trhy Iránci vrátia, Rusko o ne príde. Okrem straty podielu na trhu je pravdepodobné, že ruskú ekonomiku zasiahne aj pokles cien ropy.
Americká EIA, (Energy Information Administration), ktorá sleduje pohyby na trhu očakáva, že cena za barel ropy sa v budúcom roku môže znížiť o 5 až 15 amerických dolárov, ak by došlo k pozastaveniu sankcií ak Irán by bol skutočne schopný vystúpiť z izolácie.
