oPeniazoch.sk, Forbes Foto:Twitter.com/blondeonabudget;Grouplend
Pred štyrmi rokmi sa rozhodla postaviť pravde zoči voči. Jej dlh dosiahol 25 000 kanadských dolárov, preto musela nájsť spôsob, ako sa ho zbaviť a zároveň prežiť. Svoj príbeh zverejnila na blogu a vyrozprávala ho pre Forbes.
Z celkovéh dlhu Cait Flandersovej tvorila študentská pôžička 4500 dolárov. Odkiaľ sa ale nabral ten zvyšok? "Nepoviem asi nič nové, zvolila som si životný štýl, aký som si nemohla dovoliť," hovorí vyrovnane. Nebola ani nákupnou maniačkou a za nájom platila 1100 dolárov, čo je menej ako priemer v jej bydlisku. Bolo to väčšinou len nepozornosťou ohľadom financií. "Keď moji priatelia šli na večeru, nikdy som ich nechcela odmietnuť. Takže aj keby to znamenalo, že sa na večeru vyberieme každý deň v týždni, povedala by som áno."
Začala písať blog Rozpočet blondínky, ktorý má dnes asi 30 000 čitateľov mesačne. Po dvoch rokoch radikálneho škrtu bola len raz u kaderníka, nebola na žiadnej dovolenke a odmietla aj všetky ponuky na návštevu reštaurácií. Výsledok? Viac 55 % svojho mesačného príjmu šlo na splácanie dlhu, ktorého sa nakoniec úplne zbavila.
Po tom, čo všetko splatila, sa jej rozpočet upravil, hoci si chcela aj naďalej odkladať 20 % z príjmov, dokázala ušetriť len 8 %. Chýbala motivácia ako v prípade dlhu. Jedného dňa ale nedokázala nájsť vo svojom jednoizbovom byte nejaké maličkosti. Vtedy si uvedomila, že v skrini má plno haraburdia. "Raz som minula 5 dolárov tu, inokedy 10 tam. Nie je to nič šialené, navyše ak kúpite aj mlieko alebo sprchový gél, zrazu je to celkom dosť. Žijem konzumný život. Povedala som si, že musím prestať nakupovať a vystačiť si vecami, ktoré už mám."
O mesiac neskôr sa rozhodla, že skúsi celoročný zákaz nakupovania. V priebehu roka sa zbavila 70 % svojich vecí a žila len z 51 % svojho príjmu (28 000 kanadských dolárov). Odkladala si 31 % (asi 17 000 kanadských dolárov) a na cestovanie minula 18 % príjmu (celkové náklady dosiahli 10 000 kanadských dolárov).
Pravidlá zákazu nakupovania
Dve veci prestala kupovať. Jednou z nich bola káva so sebou. Keď sa dostala z dlhov, nechala si niečo na kávu, ktorú si dožičila každý deň. Druhou boli knihy. Mala ich už vyše 50, ktoré vôbec neprečítala, napriek tomu kupovala ďalšie. Ale zakázala si aj ďalšie veci: nový lak na nechty, sviečky, zápisníky, časopisy alebo elektroniku. Nesmela si kúpiť oblečenie, až na pár vecí. Urobila si veľkú inventúru a zistila, koľko vecí na sebe ešte ani nikdy nemala. Vždy si vystačila piatimi kúskami oblečenia, tak si osvojila nápad, skúsiť žiť s malým počtom konfekcie.
Najťažšie časti zákazu
Prvý mesiac predstavoval nový život bez kávy a kníh. „Bolo to fascinujúce si uvedomiť, aké rôzne zvyky sa spájali s týmito vecami. Káva ako každodenný štart, každé ráno a vždy to bol pohár so sebou. Aj keď som sa niekam vybrala pešo, vždy som si vopred kúpila latte." Nákupy kníh sa diali vo veľkom. Nedal sa odolať ponuke, že nad 25 dolárov, máte dopravu zadarmo. "Celé sa to ešte zhoršilo, keď som dostal elektronickú čítačku, pretože už nepotrebujete ani vytiahnuť platobnú kartu". Potom prišiel Čierny piatok so zľavami. Hneď si vybrala novú čítačku, lebo stará sa dala zapnúť už iba pomocou špendlíka. Presvedčila samu seba, že ju potrebuje. Ale potom si povedala, že zatiaľ predsa ešte funguje. A navyše som si začala požičiavať knihy z knižnice.
Zbaviť sa zbytočných vecí
"Raz som si uvedomila, koľko toho už doma mám. Otvoril som si skrine a vytiahla všetko von. Otázka znela: "kedy som mala na sebe naposledy toto? A oblečiem si to vôbec počas nasledujúcich mesiacov? Ak nie, musím sa toho zbaviť." Rovnako išli aj knihy. Nakoniec sa zbavila 43 % svojich vecí. Všetko mala poctivo zapísané, takže to je celkom presné číslo. Samozrejme nepočíta také veci ako sú perá, či nože. "Pier som mala asi 30, ale nechcela som ich vyhodiť. Do kontajnera putovali akurát tak deravé ponožky, ostatné šlo charite. Aj všetky svoje knihy som darovala knižnici. Predala som len zopár vecí, asi 100 dolárov som získala za veci ako boli odšťavovač alebo starý fotoaparát." Tých 43 % vecí, bolo len v priebehu leta, za celý rok sa zbavila 70 % vecí. "Ak skutočne niečo nemusíte používať, robí vám to skôr duševný neporiadok, než fyzický."
Prestaňte chodiť do reštaurácií
Poďme urobiť niečo vo vašom dome namiesto toho, aby sme si šli niekam sadnúť, alebo poďme grilovať. Boli by ste prekvapení ako to funguje. Úprimne povedané, väčšina ľudí si nemôže dovoliť chodiť von, aj keď si myslia, že na to majú. Je to proste o tom, že treba zmenil spôsob, akým sa s ostatnými stretávate. Stačí ísť na kávu, prechádzku alebo vybrať sa na túru.
Zákaz nákupu a vzťahy
Zákaz kupovať kávu znel jasne, iba ak ide sama, aby sa zbavila zlozvyku. Normálne sa s priateľmi stretávam v reštaurácii, ale len raz za týždeň. Veľa mojich priateľov si pomyslelo, že som blázon. Každého ohromí, že som si nič nekúpila za celý rok. Ale najúžasnejšia vec je, koľko z mojich priateľov mi povedala, že sa mojim zákazom inšpirovali k tomu, aby obmedzili svoje impulzívne nákupy."
Pekný zárobok
Keď začala písať blog, bolo to asi 50 000 kanadských dolárov. Po zákaze nakupovania už pracovala na voľnej nohe, zarobila 73 000 dolárov. Po odpočítaní dane jej zostalo 55 000. "To že som skončila na voľnej nohe bolo vedľajším produktom celej tejto skúsenosti. Vždy som sa naháňala za kariérou, ale spolu so zákazom nakupovania, som sa rozhodla, že skúsim vyžiť z 50 % svojho príjmu. Dnes dokážem veľmi pohodlne vyžiť z 2000 kanadských dolárov mesačne, je to plnohodnotný a bohatý život. Na voľnej nohe je to protiklad predčasného dôchodku. Stále musíte pracovať, nedá sa žiť z úspor. Naopak ak niekto odíde do predčasného dôchodku, môže pracovať na veciach, ktoré si zvolí a žije z úspor. Na voľnej nohe je to iný druh úspechu, a ten som si zvolila aj ja".
Ešte prísnejšie podmienky
Keď sa rozhodla pre túto náročnú skúšku, zaprisahala sa, že si nikdy nebude napríklad vyrábať svoje vlastné čistiace prostriedky, chcela sa len prinútim míňať menej. Ale postupom času, ju celkom opantala myšlienka vyrábať si vlastné veci. Rovnako ako záhradkárčenie, keď túžite po vlastnej úrode. Nakoniec sa pustila aj do v čistiacich prostriedkov pomocou octu, citrónu a sódy bikarbóny. Ale pretože bola často na cestách, nikdy sa jej zásoby nakúpených pracích a čiticich prostriedkov neminuli, preto nikdy nesiahla po tých doma vyrobených. "Tak som si zákaz posunula, namiesto jedného roka, dva. A vlastne sa ukázalo, že je to príliš jednoduché. Nepotrebujem nič. Nikdy som si nepotrpela na oblečenie, takže v niektorých ohľadoch to bude aj môj životný štýl. Ale chcem, aby to bola pre mňa výzva, vytvorím sa krátky zoznam vecí, ktoré smiem kúpiť po celý rok. Viem že tam budú napríklad košele, ale samozrejme aj bežné veci ako je zubná pasta, ale nie hneď desaťkusové balenie."
Čo jej to dalo
"Mám pocit, že zbavením sa a nenakupovaním zbytočností som dospela k tomu, aký som vlastne človek. Som so sebou teraz veľmi spokojná. Nepotrebujem kupovať alebo vlastniť niečo, čo mi len vytvára image, aby mňa ľudia vnímali určitým spôsobom. Vyžijem v pohode aj s tým čo mám. Nepotrebujem viac ani nič najnovšie, aby som sa cítila lepšie." Zbaviť sa vecí znamená aj viac času. Nemusíte tráviť svoje víkendy upratovaním, pretože si ľahko uložíte všetko, čo vlastníte. Voľný čas využijete cielene na to, čo chcete robiť. "Ja som sa dokázala viac sústrediť na svoje pracovné projekty.
A hlavne je to udržiavanie dobrých vzťahov s rodinou a priateľmi a plnenie ďalších cieľov, ako je písanie. Dokázala som opustiť svoje zamestnanie a napríklad viac cestovať. Nákup veci, nie je pre mňa dôležitý, dokonca sa v obchode cítim nekomfortne. Všade na vás útočia reklamy, nepáči sa mi tamojšia energia."
Ďalšie plány
Cait by sa chcela sústrediť oveľa viac na jednoduchý a trvalo udržateľný život, a chcela by vo všeobecnosti byť viac vynaliezavá. "Všimla som si, koľko platíme za svoje pohodlie. Ide o nákup výrobkov namiesto ich opravy. Preto som sa naučila šiť. Chcela by som cestovať trochu menej a viac šetriť. Čiastočne aj preto, že je to môj prvý rok na voľnej nohe. Nechcem sa vyhádzať úplne z peňazí, musím premýšľať viac o budúcnosti." Vancouver je najdrahším mestom Kanady. Priemerná cena bývania sa teraz hýbe okolo 1,5 milióna kanadských dolárov. "Ja by som so takú sumu nedokázala dať dokopy. Nájom ma vyjde menej ako 350 000 a myšlienka, že dám také množstvo peňazí za malú škatuľu vo vnútri veľkej budovy je podľa mňa trochu chorá. Premýšľala som o kúpe pozemku, na ktorom by som si postavil a malý dom. Niečo malé, nepotrebujem štyri spálne".
Rada ostatným
Rok po tom, čo splatila svoj dlh, nechala svoje peniaze robiť veci, ktoré sa neztotožňovali s jej cieľom. Treba ale rozlišovať krátkodobé a dlhodobé ciele. "Nemusíte prestať piť kávu, pretože vám to ušetrí 500 dolárov ročne, ale nie je to príjemné mať ušetrených 500 dolárov povedzme na dovolenku, či výlet? Myslím si, že vždy ak sa rozhodnete za niečo platiť, váš inštinkt vám povie všetko. Dá sa veľmi ľahko zistiť, kde by ste mohli znížiť výdavky a vytvoriť si rozpočet, ktorý sa stotožní s vašimi cieľmi. Povedať si, že chcem ušetriť 20 %, neznamená vôbec nič. Prečo chcete ušetriť tieto peniaze? Uistite sa, že celý váš rozpočet sa krúti okolo vašich cieľov, že to nie je len premýšľanie o tom, čo by ste mali urobiť."
