oPeniazoch.sk, FT blog;patria Foto: SITA
Grécko sa aj napriek poklesu ekonomiky v uplynulých šiestich rokoch ešte len vyšplhalo na chvost rebríčka najväčších kumulatívnych prepadov HDP od roku 1950. Ktoré krajiny na tom podľa tohto niekedy preceňovaného ukazovateľa boli v ostatných desaťročiach výrazne horšie?
Za zmienku určite stojí, že v 21. storočí na tom horšie od Grécka boli zatiaľ len Zimbabwe po hyperinflácii, a Sýria počas občianskej vojny. V druhej polovici 20. storočia ale neboli výnimkou prepady hospodárstva o viac ako 50 %.
V priebehu šiestich rokov od 2007 do 2013 klesol ročný výkon gréckej ekonomiky o viac ako 26 percent. Rebríček, ktorý zostavil Financial Times na základe údajov americkej Conference Board, berie do úvahy pokles reálneho hrubého domáceho produktu, očistený o kúpnu silu, pre väčšinu krajín sveta. Rebríček zohľadňuje aj odhady pre tento rok.
Podľa tohto rebríčka najväčší pokles nebol spôsobený vojnou, radikálnymi politickými zmenami, ani trvalým poklesom cien ropy. Tie najmarkantnejšie prepady sa odohrali v 15 bývalých sovietskych socialistických republikách, po rozpade ZSSR. Podobné skúsenosti mali aj niektoré bývalé krajiny Juhoslávie ale i ďalšie vo východnej Európy po páde komunizmu.
V porovnaní s týmito krajinami, je situácia v iných vyspelých krajinách zdá sa mierna. Najväčší pokles po roku 1945 v pokročilých ekonomikách zaznamenalo Fínsko, kde HDP klesol o 9,7 percenta v rokoch 1990 a 1993, nasledované Írskom, kde sa produkcia prepadla o 8,8 percenta medzi rokmi 2007 a 2009.
Grécka dráma sa vlečie už skutočne dlho. Žiadna iná vyspelá krajina nezažila po sebe idúci medziročný pokles od roku 1950 tak dlho ako Gréci. Vlani tam ekonomika vzrástla o 0,8 percenta a očakáva sa, že opäť porastie aj v tomto roku.
Grécko už bolo v defaulte za posledných 210 rokov celkom päťkrát. Strávilo v ňom polovicu času. Portugalsko vyhlásilo bankrot šesťkrát a Španielsko osemkrát. Nejde ale len o juhoeurópske štáty, Nemecko skrachovalo v rovnakom období sedemkrát, Rakúsko tiež. Štáty krachujú, rozdiel je ale v tom, ako rýchlo sa vie postaviť na nohy. V prípade Grécka môže zotavenie z krízových rokov trvať celé generácie.
A čoho sa aktuálne najviac obávajú veritelia? Krajina kladie až príliš veľký dôraz na zvyšovanie daní a príspevkov do dôchodkového systému, na druhej strane má nedostatok úsporných opatrení a snahy o väčšiu flexibilitu ekonomiky. je tu riziko, že Grécka ekonomika neporastie dosť rýchlo a ani prebytky rozpočtu nebudú dostatočné na to, aby bola krajina schopná zvládať svoj obrovský dlh. A to ani pri súčasných nízkych sadzbách na trhoch a relatívne ústretových splátkových kalendároch medzinárodných inštitúcií. Toľko medializovaná suma, 7,2 miliardy eur, čo je posledná tranža existujúceho záchranného programu, bude stačiť na splátky inštitúciám do konca augusta. V septembri a októbri budú ale Atény potrebovať ďalšie dve miliardy eur. Podľa odhadov UBS bude krajina potrebovať do konca roka približne 15 miliárd eur ďalších pôžičiek. Podľa tohto scenára sa teda Grécko a jeho dlhy budú pretriasať minimálne do konca roka 2015. Uvidíme, s čím prídu politici, vzhľadom na potrebu schvaľovania prípadných medzinárodných dohôd národnými vládami a parlamentmi, je pre Grékov dôležitá doslova každá hodina.
Ďalšie dátumy pre grécke dlhy:
– 8. júla – Grécko predá 26 týždňové poukážky
– 10. júla – Grécko potrebuje refinancovať pokladničné poukážky v hodnote 2 miliardy eur
– 13. júla – stretnutie Euroskupiny, splatnosť ďalších úverov od MMF vo výške 450 miliónov eur
– 14. júla – Grécko musí splatiť úvery v hodnote 11,67 miliardy japonských jenov
– 17. júla – Grécko musí zaplatiť úroky vo výške približne 71 miliónov eur z trojročných dlhopisov, ktoré predalo v roku 2014
– 20. júla – Konečný termín všetkých termínov a Grexit.Je to deň, kedy dosiahnu splatnosť dva dlhopisy Európskej centrálnej banke v hodnote 3,5 miliardy eur. Ak by sa tento záväzku ECB nepodarilo uhradiť, bolo by pre Grécko prakticky nemožné v eurozóne prežiť.
– 31. júla – ratingová agentúra Moodys preskúma grécky dlh
– 1. augusta – splátky úrokov z dlhu v MMF v celkovej hodnote 17 miliónov eur so splatnosťou k 5. augusta
– 20. augusta – Grécko musí zaplatiť približne 3,2 miliardy eur v spätných odkúpeniach dlhopisov držaných ECB.
