oPeniazoch.sk, politico Foto: SITA
Už takmer vypršal čas pre rokovania o možnej dohode ako ďalej s Gréckom. O predĺžení finančnej záchrany bude musieť rozhodnúť ECB, informuje portál politico.
Celá Európa sa sústreďuje na kroky nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, to ona by mala prelomiť bezvýchodiskovú situáciu s Aténami, ale vyhliadky na rýchlu dohodu sa postupne úplne vytrácajú. Je stále viac pravdepodobné, že o budúcnosti Grécka sa bude rozhodovať vo Frankfurte, nie v Berlíne.
Ak sa v najbližších dňoch nedosiahne prelomové riešenie, už nebude dosť času vyriešiť potrebné technické a procesné prekážky, ako napríklad hlasovanie v Spolkovom sneme a iných parlamentoch.Tým by sa osud Grécka ocitol v rukách Maria Draghiho. Prezident Európskej centrálnej banky bude musieť rozhodnúť, či zachová finančné záchranné lano ECB rozšírené na grécke banky, čo by bol riskantný ťah, ktorý môže ohroziť reputáciu ECB. Ale odrezaním od zdroja by mohol spôsobiť, že dôjde k zrúteniu bankového sektora, čo donúti Grécko vystúpiť z eurozóny.
Kľúčový je dátum 30. júna, krkolomný termín do ktorého je takmer nemožné dohodu dosiahnuť. Grécko už totiž nemá v talóne žiadne ponuky, čo by mohlo byť veriteľmi akceptovateľné riešenie. Grécko má splatiť 1.6 miliardy eur vo forme pôžičiek Medzinárodného menového fondu, alebo ho čaká default. Výkonná riaditeľka MMF Christine Lagardeová vo štvrtok vyhlásila, že fond už termín splatenia posúvať nehodlá.
"Musíme byť úprimní, už vypršal čas na túto hru a Grécko musí čeliť realite," povedal slovenský minister financií Peter Kažimír. Draghi však zostal ticho, novinárov ignoroval svojim povestným úsmevom. Tento Talian už svoje povedal. Bolo to ešte v roku 2012, kedy obavy o zrútení eura potlačil tým, že vyhlásil, že ECB je pripravená urobiť "čokoľvek", aby menu zachovala. Ale v prípade Grécka už nepoužíva tak jednoznačnú rétorikou. Ak by ECB pokračovala v pomoci Grécku aj po 30. júne, musela by riskovať svoje najcennejšie aktívum – dôveryhodnosť.
ECB posunula do gréckych bánk viac ako 80 miliárd eur v rámci "núdzového poskytnutia likvidity", cez grécku centrálnu banku. Tvrdí, že tamojšie banky majú stále dostatočné kapitálové rezervy a sú oprávnené poskytovať podporu, kým je Grécko v programe výpomoci, nie defaultu. Príchodom 30. júna ale Grécko pravdepodobne nebude schopné splniť jedno z týchto kritérií. Ekonómovia sú rozdelení do dvoch táborov, či by ECB mala pokračovať v pomoci bankám, alebo nie.
"Ak neexistuje vyhliadka na ďalší balík pomoci, nemyslím si, že ECB ukončí núdzové likvidity," povedal Jörg Krämer, hlavný ekonóm Commerzbank vo Frankfurte. "Bolo by to správne, ale ide o politické rozhodnutie, ktoré nechcú urobiť."
Navyše Grécko bude zápasiť v júli s celým radom vysokých splátok dlhopisov. Tieto dlhopisy drží ECB. Bolo by dosť ťažké pre ECB pomôcť Aténam, pokiaľ sa im nepodarí zohnať peniaze na platby. Ak tak radšej využíva svoje rotačky na financovanie nefunkčného štátu. Účasť ECB v gréckej záchrane je kontroverzné. Svoj postoj kritiky prezentuje predovšetkým nemecká Bundesbank, nepáči sa jej Draghiho smerovanie. Je takmer isté, že proti ďalšej pomoci po júni sa postavia aj ďalší.
Draghi už dávnejšie dokázal úspešne čeliť odporu Bundesbank, ale v takto zásadnej otázke by asi neuspel. Bundesbank má síce len jeden hlas v Najvyššej rade ECB, ale banka je jednou z najdôveryhodnejších inštitúcií Nemecka. Ignorovaním obáv týkajúcich sa Grécka by riskoval verejnú vzburu v Nemecku.
