oPeniazoch.sk, FT Foto: thinkstock
Pokles populačnej krivky ľudí v produktívnom veku by mohol vyvážiť rast produktivity práce v nadchádzajúcich desaťročiach. Ekonómovia sa však obávajú, že v ostatnom čase je čoraz viac náznakov, že efektivita práce nie schopná rásť takým tempom, ako tomu bolo pred krízou. To môže znamenať, že životná úroveň bude stagnovať alebo klesať. Iní tvrdia, že moderné ekonomiky už dnes pracujú natoľko odlišne ako kedysi, že máme jednoducho zlé metodológie na meranie prosperity.
Ekonómovia začali trúbiť na poplach. V raste blahobytu je čoraz viac prekážok. Hlavný dôvod vraj treba hľadať v demografických procesoch. V Európskej únii má žiť o 40 – 50 rokov 15 miliónov ľudí, ale pracovať bude takmer o desať miliónov menej. Už to nebudú štyria, ale len dvaja aktívne pracujúci ľudia na jedného neaktívneho.
Z neľahkej situácie by nám pomohol rast produktivity. Ak by inovácie a technologický pokrok dokázal zmeniť efektivitu práce tak, aby dokázala čeliť demografickým vplyvom. Nie je to ľahká úloha, McKinsey odhaduje, že na úplné odstránenie demografických dôsledkov by sme potrebovali kompenzáciu v podobe nárastu produktivity o 80 %. Počas minulého roka sa podľa denníka Financial Times podaril rast produktivity práce len v Indii a subsaharskom regióne. Globálne je však rast podstatne nižší ako v rokoch pred krízou, čo je čiastočne odôvodnené dočasnými následkami finančnej krízy.
Podľa americkej Conference Board je súčasná situácia ešte závažnejšia. Bart van Ark, hlavný analytik think tanku si myslí, že ak vezmeme do úvahy aj úroveň vzdelania, investície a počet pracovníkov, znížila sa vlani produktivita práce v USA o 0,2 %. V tejto súvislosti cituje Financial Times prezidentku Fedu, Janet Yellenovú, podľa ktorej za nedostatočnú produktivitu môže roky trvajúca stagnácia miezd. Ide tiež o zaujímavú hospodárskopolitickú výzvou, pretože ak za nízkym rastom sú štrukturálne dôvody, nie je isté, že sa FEDu oplatí udržiavať (dočasnú) mimoriadne uvoľnenú menovú politiku na podporu rastu.
V Európe a Japonsku klesá tempo rastu produktivity práce od 90. rokov minulého storočia. Hlavnou príčinou môže byť stagnujúce tempo zavádzania inovácií a nedostatočná pružnosť pracovného trhu. V USA vidíme podobný proces od roku 2005, odborníci si myslia, že ide o trend návratu do obdobia pred veľkou revolúciou informačných technológií, kedy sa produktivita práce prepadla. Optimisti sú presvedčení, že IT revolúcia bude pretrvávať a v blízkej budúcnosti produktivita práce opäť porastie. V prvom rade by to malo byť vďaka rozvoju technológií eliminujúcich potrebu vodiča (drony, automobily) a nasadeniu robotov. Aj naďalej sú presvedčení, že pokles produktivity práce je výhradne z dôvodu dočasného dopadu krízy, a to najmä kvôli tomu, že firmy odložili svoje investície.
Van Ark sa domnieva, že model rastu vyspelých krajín je dnes zameraný na spotrebný tovar, čo síce môže zvýšiť pocit blahobytu, ale nemusí nutne znamenať zlepšenie efektivity práce.To ale vyvoláva veľmi zaujímavú otázku: je táto koncepcia zvyšovania produktivity vhodná pre moderný svet, aby sme dokázali merať rast blahobytu? V niektorých oblastiach služieb sa zmena produktivity práce nedá takmer vôbec merať, napríklad vo vzdelávaní. FT ale spomína aj iný príklad. Pred časom ešte zdanlivo nedosiahnuteľné služby sú dnes zadarmo (napríklad Skype), čo zlepšuje kvalitu života, ale ťažko sa to dá premietnuť do štatistík o produktivite a HDP.
"Spôsob, ako uchopiť pokrok v modernej ekonomike, je zatiaľ oblasť neprebádaná. Je jasné, že spotrebiteľský blahobyt rastie, ale nevieme, ako je to prepojené s HDP,“ myslí si Diane Coyle, profesorka na univerzite v Manchestri.
Financial Times identifikoval päť faktorov, ktoré sú zodpovedné za slabý rast produktivity.
Nízke investície
Spoločnosti už neinvestujú dostatočne do nových nástrojov a nápadov. Namiesto toho, peniaze vynaložia na odkúpenie vlastných akcií a vyplácanie dividend.
Koniec éry veľkých inovácií
Koniec 90. rokov minulého storočia sa dá považovať za zlatý vek, kedy z penetrácie výpočtovej techniky mala produktivita najväčší prospech. V súčasnej dobe nie sú k dispozícii žiadne vynálezy, ktoré by sa dali jednoducho premeniť na rast produktivity. Podľa najpesimistickejších názorov je tento jav viditeľný od 70. rokov minulého storočia.
Inovácie nemeriame správne
Stále novšie a novšie technologické produkty a čoraz dostupnejšie služby, dokážu spotrebiteľom zlepšiť blahobyt, ale nedokážeme ich správne premietnuť do výstupov ekonomiky.
Bude to aj lepšie
Produktivita rastie vo vlnách. Stále prichádzajú novšie a novšie. Napríklad Boston Consulting Group predpovedá, že robotika sa vyvíja tak rýchlo, že do roku 2025 bude štvrtina výrobných činností zautomatizovaná. Okrem toho, tento nový rozvoj sa často ani priamo nepremieta do rastu produktivity. Tri štvrtiny rastu je v širšom slova zmysle už len prispôsobením sa, kedy firmy preberajú už známe technológie.
Obmedzenie sektora služieb
Vo vyspelých ekonomikách rastie váha sektora služieb. Ale rast produktivity je v tejto oblasti obmedzený. Takže akýkoľvek rýchly rozvoj spracovateľského priemyslu neodráža celonárodný priemer.
