oPeniazoch.sk, businessinsider Foto:SITA
Mnohí z nás si zo zvedavosti pozrú rebríček miliardárov, ktorý pravideľne zostavuje časopis Forbes. Ale aké percento z nich sa k rozprávkovému majetku dopracovala vlastnými silami? Štvrtina? Tretina?
Predtým, než si skúsite odpovedať, povedzme si akým spôsobom by rozmýšľal Thomas Piketty, autor bestselleru Kapitál v dvadsiatom prvom storočí, ktorý sa na pultoch kníhkupectiev objavil niečo viac ako pred rokom. Okamžite vyvolal množstvo diskusií nielen v akademických kruhoch, ale aj populárnych médiách. V knihe Piketty tvrdí, že v kapitalistickej spoločnosti sa prirodzene inkubuje nerovnosť bohatstva, čo vedie k scenáru, v ktorom malá menšina obyvateľstva vlastní väčšinu bohatstva. Vzhľadom k tomu môžu bohaté rodiny prevziať väčšie množstvo investičného rizika a ich návratnosť kapitálu sa násobí v oveľa rýchlejším tempom ako je všeobecná miera hospodárskeho rastu. Ak chcete kompenzovať dopady toho, čo Piketty vidí ako rastúca nerovnosť po celom svete, musíte zaviesť socialistické móresy. Globálnu daň z majetku, so sadzbami okolo 80 percent.
Vráťme sa ale späť k pôvodnej otázke. Aké percento miliardárov nič nezdedili a k bohastvu sa dopracovali vlastnými silami? Piketty niektorých vymenoval. Poukázal však len na malý zlomok. To sa však veľmi mýlil. Až 70 percent z tých, ktorí sa objavia na zozname Forbes 2014 vďačia za bohatstvo samým sebe. Takmer traja zo štyroch miliardárov sú úspešní podnikatelia a inovátori, ktorí sa zďaleka nenarodil so striebornou lyžičkou v ústach. Ba čo viac, toto číslo je aktuálne až od roku 1984, do vtedy bola menej ako polovica „self-made“. Ak by mal Piketty pravdu, museli by na vrchole pyramídy tróniť napríklad Rockefellerovci. Stačí sa však pozrieť na nováčikov. Čo taká 31-ročná Elizabeth Holmesová, generálna riaditeľka spoločnosti Theranos, ktorá ponúka technológie pre zdravotnú starostlivosť. Svoju firmu založila vo veku iba 19 rokov. Alebo spoluzakladateľ a generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg, tiež má len 31 rokov.
V skutočnosti neexistujú hranice na ceste k úspechu. Môžete využiť príležitosť, alebo usilovne pracovať, môžete mať akékoľvek pohlavie, rasu, vek aj minulosť. Niektorí z najbohatších a najsilnejších ľudí pochádza z chudobných pomerov. Napríklad šéf americkej siete kaviarní Starbucks, Howard Schultz, vyrastal v kontroverznom Brooklyne. Alebo investor George Soros, ktorý emigroval z vojnou zničeného Maďarsku ako chudobný mladík. Aj mediálna magnátka Oprah Winfreyová žila v tak zúfalej chudobe, že si často musela do školy obliecť vrece zo zemiakov. Rovnako aj mnohí iní ukázali Pikettymu, ako sa dá dosiahnuť americký sen.
Nie je to len o inteligencii, nie je len to o jedinečných talentoch, nie je to len o šťastí, aj keď to určite pomôže. Autori Richard Koch a Greg Lockwood poukazujú vo svojej knihe z roku 2010 nazvanej Superconnect: Harnessing the Power of Networks and the Strength of Weak Links, na dôležitosť zdieľania informácií a pestovania vzťahov. Získanie pozornosti okolia a spájanie sa s úspešnými ľuďmi vám pomáha budovať rebrík, po ktorom sa dostávate hore, na ďalšiu úroveň. V súčasnej dobe, je to ešte o niečo jednoduchšie, vďaka popularite sociálnych platforiem ako je Facebook a LinkedIn.
Nič z toho ale v globálnej miere nepomáha, stále priveľa ľudí musí bojovať s chudobou. Aj keď sa snažíme riešiť tento problém, realita nám ukazuje, že to nezvládame. A nezaberá ani Pikettyho návod, zatiaľ sa žiadna krajina nikdy nedokázala zdanením dostať do prosperity. Namiesto toho by malo byť súčasťou podnikania riadenie prosperity, tak ako to robí 70 percent boháčov z Forbes 400.
