oPeniazoch.sk, E15;ČTK Foto: SITA
Nekonečné predlžovanie gréckej drámy sa tvrdo odráža v nákladoch na financovanie okolitých krajín. Vládam Španielska a Talianska tak napríklad len počas prvých júnových dní zdraželi dlhodobé pôžičky až o desať percent. Ochota požičiavať sa medzi investormi vytráca a týka sa to aj dlhov najvyspelejších ekonomík eurozóny. Vo všetkých prípadoch požadujú veritelia vyššie úroky.
Prvé známky gréckej nákazy sa ukázali ako vyššie rizikové marže dlhov juhoeurópskych krajín. Investorov naprieč Európou znepokojuje fakt, že hoci majú Atény splatiť MMF už tento piatok 300 miliónov eur, dohoda medzi Gréckom a veriteľmi stále nie je na stole. Nervozita sa prenáša aj na akciové trhy, paneurópsky index Eurofirst 300 klesol počas utorka o pol percenta.
"Veľkí hráči zatiaľ stoja bokom, pretože len boh vie, čo sa s Gréckom stane," zhrnul pre agentúru Reuters pozíciu veľkého kapitálu maklér spoločnosti Hobart Justin Haque. Úroky z dlhov krajín európskej periférie tak atakujú tohtoročné maximá a investorov nešetria ani európski politici. "Dohoda Grécka s veriteľmi nie je tento týždeň prakticky možná," vyhlásil prezident Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. "Ešte nie sme dosť ďaleko a čas tlačí," povedal v televízii RTL. Upozornil však na rastúce náznaky, že Grécko chce dosiahnuť dohodu.
Grécka vláda ponúkla v pondelok v noci veriteľom podľa svojich slov realistický plán riešenia dlhovej krízy. Po zasadnutí gréckej vlády to včera povedal premiér Alexis Tsipras. Európskych lídrov zároveň vyzval, aby návrh prijali, a umožnili tak po dlhých mesiacoch rokovaní uzavrieť dohodu.
Európska komisia, Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF), takzvaná trojka veriteľov sa dnes zhodli na podmienkach dohody, ktorú by mali predložiť Grécku. S odvolaním sa na vysoko postaveného únijného činiteľa o tom informovala agentúra Reuters. Krajne ľavicová vláda v Aténach už veriteľom poslala vlastný plán riešenia dlhovej krízy. Nie je v tejto chvíli jasné, či návrh spomínaných inštitúcií prijme, napísal Reuters.
| Vývoj výnosov desaťročných štátnych dlhopisov (v %) | ||
|---|---|---|
| 1. mája | 2. júna | |
| Španielsko | 1,49 | 2,1 |
| Taliansko | 1,48 | 2,1 |
| Portugalsko | 2,1 | 2,9 |
| Grécko | 10,7 | 11,18 |
| Nemecko | 0,38 | 0,67 |
| Francúzsko | 0,65 | 0,98 |
| zdroj: investing.com | ||
Komisia, ECB a MMF vlastný návrh pripravili po tom, čo sa ich šéfovia v pondelok zišli s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom François Hollandom. Obaja politici veriteľskej inštitúcie počas krízovej schôdzky v Berlíne vyzvali, aby prekonali vlastné rozpory a našli riešenie s Gréckom.
"Pokrýva to všetky kľúčové oblasti a odráža diskusie z posledných týždňov," povedal o návrhu veriteľov nemenovaný činiteľ EÚ. "V stredu sa o tom bude rokovať s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom," dodal. Podľa iného zdroja Merkelová a Hollande v najbližších hodinách návrh Tsiprasovi predstavia telefonicky a pokúsia sa zaistiť jeho prijatie.
Grécka vláda zhruba štyri mesiace rokuje s veriteľmi o podobe reforiem, ktoré sú podmienkou vyplatenia zvyšných 7,2 miliardy eur z dohodnutého záchranného programu. Silne zadlžená krajina sa bojuje s nedostatkom finančných prostriedkov a nachádza na pokraji platobnej neschopnosti. Grécki predstavitelia varovali, že bez dohody s veriteľmi neuhradí MMF splátku dlhu, ktorá pripadá na tento piatok.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa pritom na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur. Výmenou za úverovú pomoc museli Atény zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň.
