oPeniazoch.sk, TASR
Ministri energetiky skupiny najrozvinutejších krajín G7 sa dnes stretli na dvojdňovom zasadnutí, počas ktorého chcú rokovať o znížení závislosti od Ruska a ochrane klímy. Informovala o tom agentúra DPA.
Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel chce svojich kolegov presvedčiť, aby prispeli k úspechu k decembrovej konferencii o svetovej klíme v Paríži. Ako zástupca krajiny, ktorá má v súčasnosti predsedníctvo G7, mieni najmä podporiť nemecký model zmeny energetických priorít. Podľa jeho slov musia hľadať riešenie, ktoré na jednej strane pomôže životnému prostrediu a zároveň neohrozí hospodársky rast a blahobyt.
Nemecko pred niekoľkými rokmi spustilo projekt zmeny priorít, kam okrem iného patrí urýchlené ukončenie výroby atómovej energie a v súčasnosti zvažuje aj výrazné škrty pre uhoľnú energetiku. Namiesto toho chce podporovať obnoviteľné zdroje, čiže vietor, slnko a biomasu, ktoré pokrývajú viac než štvrtinu nemeckých potrieb. Nemecko z čierneho a hnedého uhlia v súčasnosti vyrába vyše 40 % energie.
Aj eurokomisár pre energetiku Miguel Canete vyzval štáty G7 k urýchlenému konaniu. „Potrebujeme v tomto roku dosiahnuť náročnú dohodu.“ A Paríž je podľa neho jedinečná šanca.
Americký minister energetiky Ernest Moniz zdôraznil význam parížskej konferencie, no zároveň poukázal na výzvy, ktoré bude potrebné v nadchádzajúcich mesiacoch zdolať. Okrem iného neslobodno zabudnúť na energetickú bezpečnosť, ktorej význam sa ukázal práve vo svetle súčasnej rusko-ukrajinskej krízy.
Členské štáty EÚ podľa údajov Európskej komisie odoberajú z Ruska v priemere 30 % zemného plynu a 35 % ropy. Aj Nemecko, ktoré takmer 28 % svojich energetických potrieb kryje z obnoviteľných zdrojov, potrebuje ešte stále zhruba na štvrtinu potrieb ruské suroviny. Okrem ropy a zemného plynu je to čierne uhlie.
Počas dvojdňového stretnutia v Hamburgu chcú ministri Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Talianska, Japonska, Kanady a USA pracovať na 13-bodovom pláne na zabezpečenie dodávok energie. Na koncepte sa dohodli v máji 2014 v Ríme v reakcii na rusko-ukrajinskú krízu. Jeho cieľom je vybudovanie transportnej infraštruktúry, skladovacích zariadení a terminálov na posilnenie dovozu skvapalneného zemného plynu z krajín Golfského zálivu ako alternatívy k Rusku.
