oPeniazoch.sk, The Telegraph;aktuálne Foto: SITA
Fíni patria k najmenej kompromisným krajinám v eurozóne. Možnosť odchodu z menovej únie ešte vzrástla po aprílových voľbách. Britský konzervatívny denník The Telegraph varuje, že koniec spoločnej meny je v tejto severskej krajine môže byť oveľa pravdepodobnejší než by sa mohlo zdať.
Trpezlivosť by Fínom mohla dôjsť hlavne v prípade, že budú musieť prispieť ďalšími miliardami eur zadlženému Grécku. Fínsko má totiž dosť problémov s vlastným hospodárstvom. Podľa profesora Matti Pohjola z Aalto University sú súčasné problémy Fínska dokonca horšie ako po rozpade Sovietskeho zväzu v deväťdesiatych rokoch. "Teraz sme prišli o recept na rast," uvádza. V poslednom desaťročí Fínsko totiž dopláca na úpadok firmy Nokia, ktorá bola ešte v minulom desaťročí považovaná za "štátny symbol". Pre tamojšiu ekonomiku bola podobne dôležitá, ako je pre nás automobilový priemysel. Ešte v roku 2007 sa na fínskom exporte podieľala dvadsiatimi percentami.
"Žiadne sympatie pre Grécko tu už neexistujú, naša ekonomika rovnako zápasí s problémami," hovorí Jan von Gerich z Nordea Bank v Helsinkách. Ak by sa teraz konalo referendum o ďalšej gréckej pomoci, dopadlo by podľa neho neúspešne.
Doterajší premiér Alexander Stubb pred aprílovými voľbami vyhlásil, že ak nedôjde k zmene, hrozí krajine stratená dekáda. Tamojšia centrálna banka je ešte priamočiarejšia: "Fínsko je loser," píše sa v jej decembrovej prezentácii. Možnosť odchodu z eurozóny pritom podľa denníka The Telegraph ešte vzrástla po víkendových voľbách, ktoré vyhrala Strana stredu. Jej líder Juha Sipilä totiž vyhlásil, že sa nebude brániť koalícii s druhou najsilnejšou Stranou Fínov, ktorá je výrazne euroskeptická. "Pre odchod z eurozóny nie sú žiadne pravidlá, ale je to len otázkou času. Buď sa oddelí juh, alebo sever, pretože táto menová kazajka pôsobí utrpenie miliónom ľudí a ničí budúcnosť Európy," vyhlásil už pred troma rokmi líder Strany Fínov Timo Soini.
Hospodárske problémy Fínska, kvôli ktorým klesá ochota pomáhať južnej Európe, rastú už od konca minulého desaťročia. V roku 2009 klesol tamojší hrubý domáci produkt (HDP) o 8,5 percenta, čo bolo najviac od roku 1918. Nasledujúci návrat k rastu ale dlho netrval, krajina je opäť už tri roky v recesii. Vlani ekonomika klesala o 0,1 percenta, o rok predtým o 1,3 percenta. Tento rok má HDP rásť o 0,8 percenta (podľa februárovej prognózy Európskej komisie), čo je tretie najnižšia tempo v únii po Chorvátsku (0,2 percenta) a Cypre (0,4 percenta).
Fínsko patrí medzi štáty, ktoré najviac zasiahlo minuloročné ruské embargo na dovoz ovocia, zeleniny, mäsa a mliečnych výrobkov z EÚ. Národný výrobca mliečnych produktov Valio, ktorý do minulého leta polovicu svojej produkcie smeroval do Ruska. Firma kvôli prepadu dopytu ohlásila už tretie prepúšťanie. Nezamestnanosť vo Fínsku vlani stúpla o 0,5 percenta na 8,7 percenta. Tento rok má podľa Európskej komisie vyrásť na deväť percent. Fínsko vlani po prvýkrát za desať rokov prekročilo limit povoleného rozpočtového deficitu, teda tri percentá HDP. Kým ešte v roku 2008 bolo Fínsko suverénne v prebytku, ktorý presahoval štyri percentá HDP, minuloročný deficit dosiahol 3,5 percenta HDP. Krajinu trápia aj rastúci vládny dlh. Z necelých 33 percent v roku 2008 sa vlani zvýšil na 59,3 percenta HDP.
"Pre Fínsko je rizikom zdĺhavá stagnácia, dôvodom je napríklad starnutie populácie," uviedla na jeseň agentúra Standard & Poors.
O možnom odchode Fínska z eurozóny sa hovorilo už v polovici roka 2012. Podľa ekonómov by to ale bolo krajné riešenie, ktoré zatiaľ nie je príliš pravdepodobné. Hypotetický exit a návrat Fínska k vlastnej mene, by krajine pomohol v prípade, ak by jeho marka následne oslabila. To by totiž pomohlo fínskemu vývozu do eurozóny. Oslabenie ale nie je zďaleka isté.
