oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:SITA;thinkstock
Americký dolár takmer denne prekonáva dvanásťročné maximá, zatiaľ čo euro ako by sa neúprosne prepadalo pod úroveň dolárovej parity. Menové pohyby bývajú často označované za najnevyspytateľnejšiu zo všetkých finančných premenných, avšak zdá sa, že pre nedávne udalosti na devízových trhoch existuje celkom zjavné vysvetlenie. Vysvetlenie, ktoré takmer všetci ekonómovia a politici akceptujú a schvaľujú.
Napríklad francúzsky prezident François Hollande prepadajúce sa euro nadšene uvítal. "Situácia sa tým stáva pekne prehľadná, jedno euro rovná sa jeden dolár," vyhlásil na stretnutí s priemyselníkmi. Práve keď sa však situácia javí ako "pekne prehľadná", mali by investori pochybovať o konvenčnej múdrosti. Silný dolár a slabé euro rozhodne predstavujú najobľúbenejšiu stávku pre rok 2015. Neexistuje však možnosť, že súčasný kurzový trend je už teraz vychýlený až priveľmi?
V istom zmysle je konvenčné vysvetlenie nedávneho pohybu eura voči doláru bezpochyby pravdivé. Hlavným hnacím motorom je evidentne divergencia oboch menových politík, Federálny rezervný systém ju sprísňuje, zatiaľ čo Európska centrálna banka udržiava najnižšie možné úrokové sadzby a spúšťa kvantitatívne uvoľňovanie. Aká veľká časť tejto divergencie sa už premietla do kurzu? Odpoveď závisí na tom, koľko ľudí si toto úrokové rozpätie buďto neuvedomuje alebo neverí, že sa bude ešte výrazne rozširovať.
Mnoho investorov vlani pochybovalo o schopnosti ECB začať napriek nemeckému odporu program nákupu dlhopisov a rad ďalších pochybovalo o ochote Fedu sprísniť menovú politiku, pretože takýto krok by mohol zadusiť hospodárske zotavenie v USA. Preto malo euro pred rokom ešte stále hodnotu takmer 1,40 dolára a preto sme ja aj ďalší ľudia očakávali, že euro voči doláru výrazne poklesne.
Možnosť býčieho prekvapenia v prípade dolára alebo medvedieho prekvapenia v prípade eura je však dnes omnoho menšia. Verí snáď ešte niekto, že americká ekonomika stojí na prahu recesie? Alebo že Bundesbanka má moc zvrátiť politické rozhodnutia prezidenta ECB Maria Draghiho?
Vzhľadom k tomu, že tak veľká časť menovej divergencie je dnes už vyčerpaná, možno by sme sa mali viac sústrediť na ďalšie faktory, ktoré by v nasledujúcich mesiacoch mohli ovplyvniť menové pohyby.
Na strane silnejšieho dolára a slabšieho eura existujú podľa všetkého tri možnosti:
– Prvou možnosťou je, že Fed by mohol zvýšiť úrokové sadzby podstatne rýchlejšie, než sa očakáva.
– Druhá možnosť spočíva v tom, že investori a podnikoví ekonómovia by si mohli stále sebavedomejšie a agresívnejšie požičiavať eurá, premieňať ich na doláre a ťažiť z vyšších úrokových sadzieb v USA.
– A do tretice by centrálne banky a suverénne fondy z Ázie a Blízkeho východu mohli využiť program výkupu dlhopisov ECB, začať predávať čoraz väčšie podiely svojich nemeckých, francúzskych či talianskych dlhov a výťažok investovať do dlhopisov vydaných americkým ministerstvom financií, ktoré majú vyšší výnos.
To všetko sú vierohodné scenáre. Existujú však najmenej štyri faktory, ktoré by mohli tlačiť kurz dolára voči euru opačným smerom:
– Po prvé je tu vplyv samotného silného dolára na americkú ekonomiku a jej menovú politiku. Ak bude dolár naďalej rásť, americká ekonomická aktivita a inflácia oslabí. V takom prípade Fed nezvýši úrokové sadzby rýchlejšie, než sa očakávalo, ale namiesto toho pravdepodobne zaujme viac holubičí prístup.
-Po druhé musia existovať vážne pochybnosti o tom, či ázijské a blízkovýchodné vlády skutočne budú chcieť premeniť väčšie množstvo rezerv na doláre, najmä ak to znamená konvertovať eurá, ktoré získali od roku 2003, so stratou a hlboko pod ich paritou kúpnej sily. Mnoho krajín diverzifikovalo po celé desaťročia svoje portfólia smerom od dolára, a to z finančných i geopolitických dôvodov. Pretože majú USA čoraz väčší sklon používať svoju menu ako nástroj diplomacie, ba dokonca aj vojny, tento proces poznajú vo Washingtone ako "weaponizácia dolára," môžu sa napríklad Čína, Rusko a Saudská Arábia zdráhať s premenou ešte väčšieho podielu svojho bohatstva na dlhopisy amerického ministerstva financií.
-Tretím faktorom, ktorý naznačuje, že klesajúci trend eura voči doláru už nemusí trvať príliš dlho, je obchodná nerovnováha medzi USA a Európou. Rozdiel je obrovský už dnes. Medzinárodný menový fond predpovedá pre tento rok schodok vo výške 484 miliárd dolárov pre USA a prebytok 262 miliárd dolárov pre eurozónu, pričom je takmer isté, že sa táto priepasť bude ďalej prehlbovať vzhľadom ku dvadsaťpercentnému znehodnoteniu eura od minulej jesene, kedy MMF svoj odhad zverejnil.
Z toho vyplýva, že z USA do Európy bude musieť prúdiť kapitál v hodnote niekoľkých stoviek miliárd dolárov ročne, aby sa súčasný kurz eura voči doláru aspoň udržal. A s ďalším prehlbovaním transatlantickej obchodnej nerovnováhy budú potrebné ešte väčšie kapitálové toky, aby sa euro udržalo dole. Také obrovské toky kapitálu sú síce možné, ale čo bude ich impulzom?
Táto otázka vedie k poslednému a najdôležitejšiemu dôvodu, prečo očakávať, že sa pokles eura obráti alebo prinajmenšom stabilizuje. Vyššie úrokové sadzby v USA síce prilákajú niektorých investorov, avšak iní sa od dolára odklonia, ak kombinácia konkurencieschopnejšieho eura, obrovského menového stimulu ECB a zmiernenie fiškálnych tlakov vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku vytvorí v Európe skutočné hospodárske zotavenie. Výsledné toky globálneho kapitálu do európskych akcií, nehnuteľností a priamych investícií, pričom všetky tieto položky sú dnes podstatne lacnejšie než zodpovedajúce americké aktíva, by ľahko mohli prevážiť hotovostné a dlhopisové investície motivované rastúcimi úrokovými sadzbami v USA.
Čo teda môže nastoliť rovnováhu medzi protichodnými silami pôsobiacimi na výmenný kurz eura voči doláru? To nedokáže nikto s istotou vyhlásiť, avšak jedna vec je istá. Hoci zisky z využívania rozdielu v úrokových sadzbách na oboch stranách Atlantiku môžu dosiahnuť 1 % alebo 2 % ročne, investori môžu o túto sumu prísť za jediný deň, ba dokonca aj za jedinú hodinu, ak nakúpia nesprávnu menu vo chvíli, keď sa trend obráti. A ako vieme z desaťročia japonských a švajčiarskych skúseností, predaj nízko úročenej meny len kvôli vyšším výnosom v USA býva často nákladnou chybou.
Autorom je Anatole Kaletsky, predseda Inštitútu pre nové ekonomické myslenie a autor knihy Kapitalizmus 4.0, Zrodenie novej ekonomiky.
