Kvantitatívne uvoľňovanie prišlo na rad po tom, čo sa predchádzajúce neštandardné opatrenia Európskej centrálnej banky ukázali ako neefektívne. Guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch v utorok na finančnom výbore poslancom hovoril, že je to podľa neho lepší krok, ako keby ECB neurobila nič.
Spustiť program kvantitatívneho uvoľňovania, keď sa predošlé programy menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) ukázali ako nedostatočne efektívne, bolo podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jozefa Makúcha správne rozhodnutie. Ako uviedol v utorok na rokovaní finančného parlamentného výboru, toto rozhodnutie bolo zo strany ECB určite lepšie, ako nerobiť nič a dopustiť ďalšiu vlnu krízy. ECB si totiž od nového programu výkupu dlhopisov sľubuje zrýchlenie hospodárskeho rastu eurozóny v nasledujúcich rokoch o zhruba 0,5 percentuálneho bodu a naštartovanie rastu spotrebiteľských cien až k úrovni 1,8 %.
Práve nízka inflácia, dokonca až pokles spotrebiteľských cien, je podľa Makúcha hlavným dôvodom, prečo sa ECB rozhodla program kvantitatívneho uvoľňovania naštartovať. Súčasná stagnácia či pokles cenovej hladiny je totiž veľmi ďaleko od hlavného cieľa eurosystému, ktorým je inflácia blízko 2 %. Predchádzajúce opatrenia na dodávanie lacnej likvidity na finančné trhy zo strany ECB sa pritom v tomto smere ukázali ako neefektívne a v reálnej ekonomike skončila len malá časť uvoľnených prostriedkov. Ako bude nový program v objeme 60 mld. eur mesačne pôsobiť na samotnú slovenskú ekonomiku, pritom naznačí až nová prognóza NBS, ktorá sa očakáva koncom marca. Centrálna banka sa podľa Makúcha zameria na to, či sa zvýši dopyt po našich exportoch a aký je efekt slabšieho efektívneho výmenného kurzu.
Program kvantitatívneho uvoľňovania sa rozbehol len pred pár dňami a centrálne banky Eurosystému v ňom od 9. marca nakúpili cenné papiere za 9,8 mld. eur. Koľko z toho tvorili slovenské štátne dlhopisy sa však nedozvieme. ECB podľa Makúcha údaje o krajinách emitentov nezverejňuje a či tak v budúcnosti bude robiť, je otázne.
Makúcha si pritom do parlamentu pozvali poslanci finančného výboru kvôli tomu, že program kvantitatívneho uvoľňovania podľa nich v sebe skrýva riziká. Tvrdia, že môže nafukovať ďalšie bubliny napríklad na realitnom trhu, prípadne, že pokles dlhopisových výnosov ohrozuje aj výnosy v systémoch dôchodkového sporenia. Niektorí poslanci spochybňujú aj načasovanie celej akcie. "Nemyslím si, že táto politika je správna. Keď to robil americký Fed, robil to v inom prostredí a včas,“ povedal na rokovaní výboru poslanec Jozef Kollár. Guvernér NBS len zopakoval, že ECB ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu pristúpila až teraz preto, že zlyhali neštandardné opatrenia využívané v predchádzajúcich rokoch a považuje to za lepšie riešenie, akoby ECB nerobila nič a prizerala sa napríklad prepadu spotrebiteľských cien.
Makúch zároveň odmietol aj tvrdenia, že výkup dlhopisov je v rozpore so zmluvami o zriadení ECB alebo samotnej Európskej únie. Hovorí, že ECB si legitimitu podobných neštandardných opatrení dostatočne otestovala už pri kontroverznejšom programe zameranom na trhy s cennými papiermi SMP, o ktorom rozhodoval aj nemecký ústavný súd. "Rozhodnutie bolo, že pokiaľ nekupujeme priamo od štátov a štátnych agentúr, je to v súlade s našim mandátom,“ povedal Makúch. ECB totiž v rámci aktuálneho programu kvantitatívneho uvoľňovania vykupuje dlhopisy od investorov iba na sekundárnom trhu.
