oPeniazoch.sk, TASR
Zotavovanie globálnej ekonomiky je aj naďalej "príliš pomalé, krehké a nerovnomerné". Vyhlásila to dnes generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová, ktorá zároveň označila rozdielnu finančnú politiku centrálnych bánk v USA a Európe za riziko, ktoré môže spôsobiť výkyvy na finančných trhoch.
Zotavovanie globálnej ekonomiky je aj naďalej „príliš pomalé, krehké a nerovnomerné“. Vyhlásila to dnes generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová, ktorá zároveň označila rozdielnu finančnú politiku centrálnych bánk v USA a Európe za riziko, ktoré môže spôsobiť výkyvy na finančných trhoch. Informovala o tom agentúra Reuters.
Lagardeová zároveň potvrdila prognózu MMF a očakáva, že sa výkon svetovej ekonomiky tento rok zvýši o 3,5 % a na budúci rok o 3,7 %. To je slabšie tempo rastu, ako by mohlo globálne hospodárstvo dosiahnuť šesť rokov po skončení krízy, konštatovala šéfa fondu v prejave počas návštevy indickej metropoly Naí Dillí.
Čo sa týka vyhliadok svetovej ekonomiky, nízke ceny ropy a nízke úrokové sadzby centrálnych bánk ich zlepšujú, ale zároveň viaceré rizikové faktory, ktoré stále pretrvávajú, môžu ohroziť jej zotavovanie.
Spomedzi veľkých vyspelých ekonomík si solídne tempo rastu udržujú len americká a britská, zatiaľ čo hospodárstvo eurozóny a Japonska sa zotavujú len pomaly, aj keď sa objavujú prvé náznaky ich oživenia. Z rozvíjajúcich sa štátov Čína smeruje k udržateľnému rastu, ale Rusko a Brazília sa prepadajú do recesie, iba India predstavuje svetlú výnimku. Výkon jej hospodárstva stúpa vďaka reformám. Podľa MMF sa hrubý domáci produkt (HDP) Indie v tomto roku zvýši o 7,2 % a na budúci rok má vzrásť o 7,5 %. India sa tak stane najrýchlejšie expandujúcou veľkou ekonomikou.
Najväčšie riziko pre zotavovanie globálnej ekonomiky tak predstavuje „asynchrónna“ menová politika centrálnych bánk vyspelých štátov. Zatiaľ čo americká a britská centrálna banka sa už dostali do fázy normalizácie menovej politiky a pripravujú sa na zvýšenie úrokových sadzieb, Japonsko a eurozóna pokračujú v politike stimulov a stupňujú podporu hospodárstva. A hoci ide o dobre riadený proces, môže mať za následok nestabilitu na finančných trhoch.
Druhým vážnym rizikom pre eurozónu a Japonsko je dlhšie obdobie nízkej inflácie, ktoré im sťaží snahu o redukciu nezamestnanosti a dlhov a zvyšuje hrozbu recesie a deflácie.
A do tretice, zotavovanie vyspelých aj rozvíjajúcich sa ekonomík môže ohroziť i silný dolár, zvýšenie úrokových sadzieb v USA a nestály tok kapitálu.
