oPeniazoch.sk, New York Times Foto: SITA
Zo všetkých strán počujeme, že sa od poslednej finančnej krízy v roku 2008 ďalej výrazne roztvorili nožnice medzi superboháčmi a zvyškom spoločnosti. Chudobní sú stále chudobnejší, zatiaľ čo bohatí neustále bohatnú. Ale môže to byť aj úplne inak.
Stephen Rose z George Washington University vo svojej novej analýze tvrdí, že reči o tom, ako sa nožnice medzi chudobnými a bohatými v USA neustále roztvárajú, sú nezmysel. "O tom, že je rozdiel v príjmoch superboháčov a zvyšku spoločnosti obrovský, nikto nepochybuje. Od finančnej krízy v roku 2008 sa však rozdiely medzi bohatými a 'chudobnými' nijako výrazne nezmenili," tvrdí Rose.
Finančná kríza, ktorú v USA spustil pád investičnej banky Lehman Brothers, najtvrdšie dopadla na najbohatších Američanov. Je síce pravda, že sa od konca krízy sa im podarilo zmazať najviac strát, na druhej strane je tu ale dôležitý fakt, že sa milionári a miliardári na rozdiel od ľudí s výrazne nižšími príjmami, z dopadov udalostí z rokov 2007 až 2010 doteraz nespamätali.
Platí, že čím nižšie príjmy ľudia okolo roku 2007 mali, tým menej negatívne sa ich kríza dotkla. Aktuálne je v USA príjem pred zdanením najbohatšieho promile ľudí v porovnaní s predkrízovým rokom 2007 asi o 35 % nižší, zatiaľ čo v prípade spodných 90 % ľudí podľa výšky príjmov tento pokles dosahuje len zhruba 13 %.
Podľa Rose je navyše vysoko nepravdepodobné, že by sa rozdiely medzi superboháčmi a zvyškom spoločnosti v blízkej budúcnosti v USA výrazne prehlbovali. Kroky, ktoré na zmiernenie dopadov finančnej krízy podnikla americká vláda, totiž nahrávajú najmä ľuďom s priemernými a podpriemernými príjmami.
Američania s nadpriemernými príjmami aktuálne okrem iného platia v porovnaní s "chudobnejšími" spoluobčanmi vyššie dane, takže zatiaľ čo príjmy po zdanení väčšiny americkej populácie sa už stihli vrátiť na predkrízové úrovne, najbohatší Američania môžu na zlaté časy z predkrízového roku 2007 stále len nostalgicky spomínať.
Skúsme teraz opustiť "anglosaský" svet a pozrime sa na najnovšie trendy v rozvojových krajinách. Trendy v nerovnosti v Číne a Rusku sú totiž oveľa dramatickejšie než v USA a vo Veľkej Británii. Výsledky zverejnené v Credit Suisse Global Wealth Report sú prekvapením pre väčšinu ľudí. Celkovo možno povedať, že majetková nerovnosť v USA zostáva do značnej miery nezmenená od roku 2000. Vo Veľkej Británii to vyzerá, že je spoločnosť je viac rovnostárska, než by sa dalo očakávať. Vrchných desať percent najbohatšej vrstvy obyvateľstva vlastnilo vlani 54,1 % celkového majetku krajiny. Je to ale menej ako v Nemecku (61,7 %), Dánsku (67,5 %) či Švédsku (68,6 %).
Avšak, zatiaľ čo v rozvinutom svete sa majetková nerovnosť výraznejšie nezmenila, prudkú zmenu sme mohli vidieť v rozvojovom svete. Hlavne v dvoch krajinách. V Číne množina najmajetnejších narástla. Desať percent najbohatších malo v roku 2000 len 48,6 % majetku krajiny. V roku 2014 to už bolo 64 %. Ale tieto čísla môžu len blednúť závislosťou pred nožnicami v Rusku. Kým v roku 2000 malo 10 % najbohatšej vrstvy v Rusku v rukách 77,1 % bohatstva národa, číslo odvtedy dramaticky vzrástlo na 84,8 %. Ako správa hovorí: "nerovnosť v Rusku je tak vysoko nad ostatnými krajinami, že si zaslúži umiestnenie v samostatnej kategórii."
Rusko aktuálne prechádza ťažkou hospodárskou krízou, určite bude zaujímavé sledovať, či sa utrpenie prenesie na všetkých, alebo sa trend od roku 2000 nezmení a vláda bude aj naďalej ochotná za každú cenu držať ochrannú ruku nad boháčmi.
