oPeniazoch.sk, aktualne;reuters Foto: SITA
Európska centrálna banka síce vznikla po vzore nezávislej a disciplinovanej Bundesbank, s aktuálnym fungovaním eurozóny ale zástupcovia Nemecka nesúhlasia.
Za spustenie kvantitatívneho uvoľňovania, v rámci ktorého bude Európska centrálna banka (ECB) od tohto marca pumpovať na trhy eurozóny 60 miliárd eur mesačne, hlasovala z devätnástich členov Rady guvernérov väčšina za. Kto konkrétne, banka nezverejnila. Podľa analytikov však proti tlačeniu nových peňazí celkom určite vystúpili minimálne dvaja zástupcovia Nemecka.
Hoci sa doteraz traduje, že euro je v novom šate nemecká marka a že ECB šije svoju politiku na mieru práve najväčšej ekonomike v Európe, v skutočnosti má Nemecko v banke obmedzený vplyv. Experti hovoria, že nemecká hegemónia je už dlhodobo pasé. Zástupcovia Nemecka majú vo vedení ECB často menšinové názory. O tom, že je "nemecký pohľad na vec" iný, než panuje v ďalších krajinách eurozóny, vypovedá aj fluktuácia nemeckých zástupcov vo vedení ECB. Od roku 2010 sa vo Výkonnej rade na "nemeckej" pozícii vystriedali už traja ľudia, hoci bežné funkčné obdobie trvá osem rokov. Podľa analytikov bol dôvodom nesúhlas s krokmi ECB, hlavne s uvoľňovaním menovej politiky. Napríklad s neobmedzeným nákupom dlhopisov problematických krajín eurozóny, ktorý ECB odštartovala v roku 2012. Podľa nemeckých ekonómov môžu kroky ECB oslabiť vôľu európskych krajín k reformám. Nový program navyše podľa nich prináša veľké riziká pre finančné trhy.
Odpor k inflačnej politike dávajú Nemci najavo dlhodobo. Keď sa pred štyrmi rokmi rozhodovalo o nástupcovi predchádzajúceho prezidenta ECB Jeana-Clauda Tricheta, tak sa vtedajší prezident Bundesbanky a nemecký favorit Axel Weber kandidatúry dobrovoľne vzdal. Údajne zo strachu, že by sa ako Nemec dostával v budúcnosti do rozporuplných situácií, ale dôvody do dnes nie sú jasné. Možno ho nemecká vláda prestala podporovať, lebo mal tendenciu byť prostoreký v okamihu, kedy by sa mal skôr držať v pozadí. „Prezident ECB by mal vedieť doviesť ľudí k dohode a tomu Weber nevyhovuje," špekulovala agentúra Reuters, ktorá bola v roku 2011 presvedčená, že Nemecko má dianie v Európskej centrálnej banke pod kontrolou. "Pravdou je, že na to, aby ECB fungovala v nemeckom štýle, nepotrebujú mať Nemci prezidenta. Na jeho osobnosti pochopiteľne záleží, ale nie toľko ako na trvalo protiinflačnej politike, ktorá sa v blízkej dobe len ťažko zmení," napísal vtedy jeden z analytikov Reuters.
Nemci sú známi predovšetkým svojím strachom z inflácie, ku ktorej by neuvážené tlačenie peňazí mohol viesť. Tamojší ekonómovia sa od konca štyridsiatych rokov držia takzvaného ordoliberalismu, ktorý okrem slobodnej menovej politiky kladie dôraz práve na poriadok a dodržiavanie pravidiel. Za "Nemca" bol kvôli svojmu dôrazu na disciplínu dlho označovaný aj súčasný prezident ECB Mario Draghi, ktorému v minulosti dokonca ponúkli nemecké občianstvo.
Draghi svoju rétoriku ale postupne mení. Na jeseň 2012 padla z jeho úst toľko medializovaná veta, že urobí čokoľvek na záchranu eurozóny. Vyslovenie tejto vety ale z dlhodobejšieho hľadiska nestačilo, aktuálne prišlo aj na kvantitatívne uvoľňovanie. Dá sa len tušiť, ako by to vyzeralo, ak by scenár pre ECB písalo Nemecko. "Nemci nie sú nadšení, že sú vnímaní ako bohatý strýko, ktorý vždy zaplatí finančné dobrodružstvo nezodpovedných príbuzných," povedal pre aktuálně.cz ekonóm Partners Pavel Kohout.
