Kedysi nemysliteľné je dnes v Európe realitou: Prečo platíme za to, že niekomu požičiame?

, vox Foto: SITA

Ak dnes požičiate spoločnosti Nestlé sto dolárov s tým, že vám firma pôžičku splatí za štyri roky, môžete hneď zabudnúť na to, že by sa vám na účet vrátilo aspoň týchto sto dolárov.

V Európe sa deje niečo doposiaľ nevídané. Výnosy niektorých dlhopisov sa dostávajú do záporného teritória, a to nielen v zmysle výnosov očistených o infláciu.

Ešte pred pár rokmi pritom renomovaní ekonómovia tvrdili, že dosiahnutie záporných výnosov je úplne nereálne, pretože je nezmyselné, aby niekomu investori požičiavali, ak by dopredu vedeli, že im dlžník späť nevráti všetko. Záporné výnosy sú jednoducho garanciou, že o časť svojich peňazí investor príde namiesto toho, aby niečo zarobil.

Princíp vývoja výnosov na dlhopisových trhoch je jednoduchý. Keď je medzi investormi o konkrétne bondy veľký záujem, ich výnosy klesajú, zatiaľ čo ak o ne záujem nie je, letia výnosy hore. Na tom sa nič nemení ani vtedy, keď sa výnosy prepadnú do záporného teritória. Takýto vývoj jednoducho svedčí o tom, že sa investori predháňajú, kto sa stane veriteľom daného štátu či firmy.

Investori v Európe sú v súčasnosti značne znepokojení výhľadom hospodárskeho vývoja na starom kontinente, čo ich len utvrdzuje v názore, že nie je práve vhodné na dlhopisových trhoch investovať do rizikových bondov s vysokými výnosmi, a peniaze radšej vymieňajú za dlhopisy s nízkymi pozitívnymi, alebo práve dokonca zápornými výnosmi.

Druhým zdrojom, ktorý k poklesu výnosov dlhopisov významne prispieva, je skutočnosť, že sa Európa snaží udržať svoje zadlženie na uzde, a krajiny ako napríklad Nemecko preto hospodária s vyrovnanými či prebytkovými rozpočtami, takže sú bondy týchto krajín "veľkou vzácnosťou" a investori sa na každú emisiu zletia ako supy.

Prečo ale dlhopisy so zápornými výnosmi kupovať? Bude to znieť zvláštne, ale občas taká investícia dáva zmysel. Napríklad Dánsko, ktorého niektoré bondy aktuálne majú výnosy v zápornom teritóriu, ako menu používa dánsku korunu, ktorej kurz k euru je už od roku 1999 v rámci európskeho mechanizmu ERM II udržovaný na 7,46 EUR / DKK. Časť investorov však špekuluje, že by dánska centrálna banka mohla režim pevného kurzu opustiť a dánska koruna k euru vďaka tomu, že tamojšia ekonomika v Európe patrí medzi tie lepšie, výrazne posilniť.

Stále ale zostáva ešte skupina investorov, ktorí nakupovanie dlhopisov s negatívnymi výnosmi nechápu primárne ako stávku na možné posilňovanie regionálnych mien. Táto skupina obchodníkov často uvádza, že sa investovaním do bezpečných dlhopisov snaží jednoducho zabezpečiť proti čiernym scenárom, akými môže byť napríklad nečakaný krach banky, v ktorej majú uložené svoje úspory, ktoré sú v rámci EÚ povinne poistené len do výšky 100 tisíc eur.

Okrem toho sa niektoré fondy riadia dlhodobými plánmi, ktoré predtým vôbec nepočítali s tým, že by veritelia mohli dlžníkom platiť za to, že im nejaké peniaze požičajú, takže teraz skrátka investujú podľa zažitých mechanizmov, hoci to pre nich nie je výhodné.

A do tretice dlhopisy so zápornými výnosmi nakupujú aj niektoré banky, ktoré takto "uskladňujú" svoju prebytočnú hotovosť, za čo by inak v niektorých prípadoch museli platiť centrálnej banke.

Súvisiace články

Aktuálne správy