oPeniazoch.sk, Credit Suisse Foto: SITA
Bývalý prezident Švajčiarskej národnej banky, niekdajší guvernér MMF za Švajčiarsko, Jean-Pierre Roth v súčasnosti pôsobí v predstavenstvách firiem Nestlé a Swatch Group. V rozhovore pre Credit Suisse odhalil, ako hodnotí súčasnú eurokrízu a aké vyhliadky dáva eurozóne i celému európskemu bankovníctvu.
Čo pre vás znamenajú peniaze?
Keď peňažný systém nefunguje, ekonomika zlyháva. Alternatívou je zámena tovar za tovar. Peniaze sú skrátka absolútna nutnosť.
A pre vás osobne?
Sporím a pripravujem sa na budúcnosť. Preto je tak dôležitá funkcia peňazí ako uchovávateľa hodnoty.
Budúcnosť je vždy neistá, niekedy sú ale výhľady naozaj hmlisté. Je kríza eura už minulosťou?
Termíny ako eurokríza alebo krízy eura sú nesprávne pomenovania. Finanční ministri s nimi prichádzajú preto, aby odviedli pozornosť sami od seba. Ide o krízu verejných financií. Štátne dlhy sú v Európe príliš vysoké a výhľad pochmúrny, obyvateľstvo starne, pomer obyvateľov v produktívnom veku k penzistom sa stále zhoršuje a náklady na zdravotnú starostlivosť sa zvyšujú. Ekonomika navyše rastie pomaly, ale európske sociálne modely sú založené na ročnom raste o 4-5%. To nemôže fungovať.
Existuje nejaká cesta, ako z toho von?
Musíme pracovať dlhšie a efektívnejšie. Diskusie o dôchodkových systémov musia prebiehať všade.
Je dostatok práce?
Samozrejme. To, že je počet pracovných príležitostí obmedzený, je len ilúzia.
Čo ešte potrebujeme k tomu, aby sme sa s krízou konečne vysporiadali, okrem vyššieho veku pre odchod do dôchodku?
Obmedzenie výdavkov na sociálnu politiku. Ľuďom sa sľubuje a garantuje príliš veľa. Politikom chýba odvaha povedať, a nieto urobiť čokoľvek, čo by v tejto oblasti k niečomu viedlo. Rovnaké je to v problematike reforiem pracovného trhu. Pracovné trhy musia byť flexibilnejšie. Každý to vie, ale politici túto otázku nechcú riešiť.
Je problémom spoločná mena?
Euro bolo v rámci dynamiky európskej konsolidácie nevyhnutné.
To neznie práve euforicky.
Chybou bolo, že sa do eurozóny zapojilo príliš veľa krajín a že vstupné kritériá neboli vymáhané dostatočne prísne.
Mohli by nápravu zabezpečiť čiastočný návrat k národným menám alebo už zvažované rozdelenie eura?
To nebude fungovať. Euro je manželstvo, ktoré nemožno rozviesť.
Každé manželstvo sa dá ukončiť.
Európania vytvorili realitu, ktorú už nejde zvrátiť. Nastal by chaos.
Prečo sa USA z krízy zotavili oveľa rýchlejšie než Európa?
Ich pracovný trh je oveľa flexibilnejší a daňové zákony jednoduchšie. Majú relatívne otvorené hranice. Imigrácia funguje a politika v tejto oblasti nie je tabu. Obyvateľstvo je mladšie. Politici ľuďom dávajú menej sľubov a sú ochotní presadzovať reformy. Spojené štáty navyše v porovnaní s Európou disponujú všeobecne oveľa priaznivejším podnikateľským prostredím. A so silným domácim dopytom môže krajina fungovať ako uzavretá ekonomika.
Čo z toho všetkého vyplýva pre Švajčiarsko?
Musíme znížiť svoju závislosť na Európe. Európsky trh je dôležitý, predstavuje 60 % švajčiarskeho vývozu. Keď ale vezmeme do úvahy, že rastové trhy sú mimo Európy, je pre nás najdôležitejšia svetová konkurencieschopnosť.
Stala sa ekonomická kríza krízou dôvery v banky?
Ak by Roger Federer prestal vyhrávať, jeho príjmy by rýchlo klesli. Veľa ľudí nechápe, ako môže bankár svoju prácu odvádzať tak zle, ale stále zarábať veľké peniaze.
Akú si banky a bankári z krízy odniesli lekciu?
To ukáže čas. Ľudia ale musia pochopiť, že hovoríme o sektore, v ktorom sa všetko točí okolo peňazí, na rozdiel napríklad od výroby alebo hodinárstva. Finančné profesie spočívajú v maximalizácii výnosov. Kríza ale zmenila veľa vecí, dokonca aj v legislatíve.
Na mnoho oblastí nedávno dopadla regulácia. Nie je jej už priveľa?
Niekedy sa zamýšľam nad tým, či sú všetky tie nové pravidlá nutné, či ich vôbec niekto môže pochopiť a či sú zohľadnené všetky ich dôsledky.
V súčasnosti je kladený dôraz na vyššie kapitálové požiadavky. To je jednoduchý nebyrokratický prostriedok, alebo nie?
Žartujete? Na tom nie je nič "nebyrokratického" alebo "jednoduchého". Meranie kapitálového pomeru alebo počítanie rizikovosti aktív sú veľmi zložité veci. Pre politiky je jednoduché povedať, že má byť kapitálová vybavenosť 10, 12 alebo 15 %. Dôležitejšie ale je, ako je banka riadená. Keď je riadená zle, nebude stačiť ani 15 %.
Kvalitu manažmentu nezregulujete.
Nie, to je nemožné.
Tak čo teda s tým?
Reálnym problémom je fenomén "too big to fail". Keď sa firme nedarí, odíde z biznisu. Je to problém, ale nie katastrofa. Potom môžeme podporiť zamestnancov, aby si ľahko našli novú prácu. V bankovom sektore ale hrozí vznik domino efektu. Banky by však aj tak mali mať rovnako ako každá iná firma možnosť odísť z trhu.
Ako si predstavujete budúcnosť švajčiarskeho bankovníctva?
Naše vyhliadky sú vcelku pozitívne v prevádzkovej oblasti. Švajčiarske banky sú efektívne a vysoko kvalitné. V tomto ohľade sa na prvý pohľad odlišujú od zahraničných bánk.
A čo centrálne banky? Ich úloha v posledných rokoch významne narástla. Neminie takmer deň, aby sa neobjavili v médiách.
Na mňa to pôsobí ako signál, že politici svoju prácu nerobia dobre. Centrálne banky to potom musia oddrieť za ne.
Čo tým myslíte?
Centrálne banky reagovali rýchlo a odhodlane, so svojou monetárnou politikou boli schopné zabrániť tomu, aby sa finančná kríza prehupla do hlbokej depresie. Štrukturálne reformy sú ale vecou politikov. Čo sa teraz deje, nie je dobré. Centrálne banky robia príliš veľa, a politici preto necíti žiadny tlak, aby niečo urobili sami.
Švajčiarska centrálna banka musela nakupovať stovky miliárd v devízach, aby udržala minimálna menový kurz EUR / CHF. Teraz rastú obavy z inflácie. Nepredstavuje rast cien reálne nebezpečenstvo?
Nie, pretože tomu nie je tak, že by centrálna banka liala peniaze do prázdna. Prevažuje veľký dopyt po likvidite, ktorú Švajčiarska národná banka poskytuje. Vzhľadom k tomu, že teraz mnohí investori držia veľké pozície v hotovosti, finančné inštitúcie potrebujú viac likvidity do svojich súvah. Pre Švajčiarskou národnú banku je to debetná strana, všetky zahraničné meny sú potom na kreditnej strane. Keď sa dôvera obnoví a dopyt oslabí, centrálna banka bude likviditu postupne sťahovať. Bude predávať dlhopisy a absorbovať peniaze.
Menové rezervy by mohli byť podobne ako napríklad v prípade Nórska investované do suverénneho fondu. Mnohí mainstreamoví politici po tom volali, podobne ako niektorí bankári.
To nie je dobrý nápad. V Nórsku, krajine exportujúcej ropu, neboli prostriedky nahromadené z intervencií na menovom trhu, skôr plynú z prebytku bežného účtu. Suverénny fond znamená miesto, kam Nórsko investuje ušetrené peniaze. U nás vznikajú menové rezervy z vývoja na menovom trhu. Ak by Švajčiarsko peniaze investovalo a naraz by ich rýchlo potrebovalo použiť, pretože by napríklad švajčiarska mena čelila útoku, čo by sme robili? Predali napríklad Gotthardský tunel? To by asi nešlo. Tieto peňažné prostriedky musia zostať likvidné a pod kontrolou centrálnej banky.
Čo aktuálne "odporúčate" drobným investorom?
Dôležitá je diverzifikácia. A držal by som značnú časť prostriedkov v likvidnej forme.
Tiež takto spravujete svoje peniaze?
Pri správe svojich peňazí som veľmi pasívny. Mám účet v kvalitnej banke. Tlačí peniaze a nepotrebuje reklamu.
A čo hovoríte na často spomínané riziko bublín?
Keď sú úrokové sadzby tak nízke, budú asi niektoré triedy aktív nadhodnotené, pretože investori nevedia, kam inam vložiť peniaze. To je realita, ktorá vedie k bublinám. Prečo sa akciovému trhu vlani tak darilo, keď prebiehala vojna na Ukrajine, ceny ropy spadli na mnohoročná minimá, makroúdaje z Číny ukazovali na spomalenie rastu a Európa uviazli v stagnácii? Akciové trhy zažívali boom, pretože v prostredí nízkych úrokov sú niektoré veci značne deformované.
