oPeniazoch.sk, Colosseum Foto:SITA
Ako to už väčšinou býva zvykom, veľmi bohatí ľudia si kupujú veľmi drahé rezidencie. Avšak pravdou zostáva, že všetko ich bohatstvo nie je situované práve v ich primárnych nehnuteľnostiach určených pre život. V skutočnosti 1 % najbohatších Američanov má zo svojho čistého imania iba 9 % viazaných vo vlastnom dome. Naopak u strednej triedy zistíme, že jej čisté imanie obsiahnuté v hlavných nehnuteľnostiach je 63 %.
Tento holý fakt odhalil vo svojom výskume ekonóm z New York University Edward Wolff, ktorý sa vo svojich štúdiách zaoberá rozdelením bohatstva. Wolff mal v rámci analyzovania spotrebiteľských financií, štatistiku vydáva štvrťročne Fed, možnosť nahliadnuť do veľmi odlišných portfólií tých najbohatších a stredných tried.
Wolff vo svojej analýze zistil, že 1 % najbohatších Američanov disponuje s čistým imaním v hodnote viac ako 7,8 milióna dolárov. Takmer polovica ich hrubých aktív je držaná v neverejných obchodných podieloch a iných nehnuteľnostiach. Ďalších 27 % zo svojho kapitálu majú zahrnutých v cenných papieroch, ako sú firemné akcie, podielové fondy a osobné trusty.V skutočnosti je len hŕstka ich bohatstva spätá s nehnuteľnosťou na bývanie.
Diametrálne odlišný obraz môžeme vidieť u strednej triedy, ktorá tvorí približne 60 % americkej populácie. Takmer dve tretiny z ich imania je umiestnených v rezidenčnom bývaní. Na nasledujúcom príklade môžeme ľahko pochopiť, prečo je tomu tak. Predstavme si, že mladá rodina si zaobstarala dom za 50000 eur, z čoho 35000 je hypotéka, a 15000 suma v hotovosti. Po zaplatení nákladov vrátane hypotéky zostane rodine málo peňazí pre ďalšie investície. Po splatení hypotekárneho úveru môže nastať situácia, že má väčšinu majetku alokovanú v nehnuteľnosti.
Značne odlišný finančný profil môžeme uvidieť u vyššej strednej triedy, ktorá tvorí 19 % populácie USA. Vyššia stredná trieda má podľa Wolfovej metodiky majetok viac ako 400 000 dolárov, ale menej ako 7,8 milióna dolárov. Vo vlastnom obchodnom kapitále a vo finančných aktívach má táto skupina menej osobných financií ako bohatí. Takisto menej ich finančných prostriedkov je zahrnutých do bývania, čo je zase rozdiel oproti strednej triede. Značnú časť svojho majetku smeruje vyššia stredná trieda na dôchodkového sporenia.
Údaje Edwarda Wolffa ukazujú, v akom pomere sa podieľajú na celkových aktívach rôzne triedy. Z obrázku je zrejmé, že primárnym aktívom, ktoré vlastní stredná trieda, sú rezidencie. Menšia časť aktív je potom sústredená v dôchodkovom a životnom poistení.
Cieľom Wolffovho výskumu je vysvetliť dôvod, prečo nedávna recesia bola oveľa ťažšia pre strednú triedu. Aj výskum poukazuje na skutočnosť, prečo bolo oživenie ekonomiky pre mnohých sklamaním. Trh s nehnuteľnosťami rastie pomaly, zatiaľ čo ziskovosť podnikov registruje strmý rast. Inými slovami povedané, mohli sme vidieť pomalý rast u hlavných aktív stredných tried a na druhej strane výrazný nárast aktív tých najbohatších.
Autorom je Eva Mahdalová, analytička Colosseum, a.s.
