Veľký deň pre euro: Čo prináša tlačenie peňazí a ako to (ne)rozhýbe ekonomiku

, aktualne.cz Foto SITA

Dnes príde Európska centrálna banka s veľkým rozhodnutím. V boji s defláciou zrejme vytasí novú zbraň, kvantitatívne uvoľňovanie. Urobme si krátky súhrn, čo to vlastne bude znamenať.

Dnešný deň je pre eurozónu kľúčový, ECB chce posunúť boj s defláciou a použije s najväčšou pravdepodobnosťou výkup vládnych dlhopisov za čerstvo natlačené peniaze. Tento program, pre ktorý sa používa skratka QE, sa pritom nedotkne len krajín platiacich eurom. V peňaženkách ho pocíti aj zvyšok Európskej únie. Cieľom je návrat k inflácii, rastu cien. Okrem toho zdražie aj dolár.

Prečo pokles cien škodí ekonomike
Hlavnou príčinou súčasného kroku ECB je strach z nulovej, alebo dokonca zápornej inflácie,  čiže deflácie. Pri klesajúcich cenách totiž ľudia menej míňajú. S klesajúcou spotrebou sa znižuje aj výroba. Firmy potom potrebujú od zamestnancov menej práce, čo vedie k poklesu miezd alebo k prepúšťaniu. Ak sa domácnostiam znižuje príjem, tak s utrácaním naďalej otáľajú. Pokles cien nepomáha ani dlžníkom. Pri splácaní svojich starších pôžičiek musí stále vrátiť pôvodnú sumu, aj keď majú vzhľadom k poklesu cien aj miezd menej peňazí. Kritici však argument, že by domácnosti masovo odkladali nákupy len kvôli nádeji, že za niekoľko mesiacov nakúpia o desatiny percenta lacnejšie, pokladajú za nezmysel.

Čo je kvantitatívne uvoľňovanie
Kvantitatívne uvoľňovanie zjednodušene znamená "pumpovanie" nových peňazí do ekonomiky. Ak sa pre neho Európska centrálna banka rozhodne, začne vykupovať cenné papiere, podľa expertov to budú vládne dlhopisy, za ktoré bude platiť novo natlačenými peniazmi.

Ako to podporí ekonomiku
Hlavným cieľom Európskej centrálnej banky je návrat k inflácii, ktorá sa bude pohybovať okolo dvoch percent. Centrálna banka očakáva, že až sa tieto čerstvo natlačené peniaze, ktorými zaplatí za dlhopisy, dostanú do obehu, začnú ľudia viac utrácať. Vyššia spotreba či investície potom podporia výrobu, zamestnanosť, rast miezd a následne celý trhový dopyt. To by v konečnom dôsledku malo viesť k požadovanej inflácii, pretože keď začne byť dopyt dostatočne vysoký, môžu si predávajúci dovoliť zvyšovať ceny. O tom, či práve tlačenie peňazí prinesie želaný účinok, niektorí ekonómovia pochybujú. Podobne ako v minulosti je tu vysoká pravdepodobnosť, že peniaze uviaznu v bankách. Pôžičky sú pritom v eurozóne kanálom, prostredníctvom ktorého sa 85 percent nefinančných inštitúcií dostáva k peniazom, zatiaľ čo v USA nie je tento podiel ani polovičný. Navyše domácnosti majú v eurozóne výrazne menší sklon k zadlžovaniu sa ako v spomínaných Spojených štátoch amerických. Hrozí teda, že budú  skôr sporiť, než by peniaze minuli.

Nakoľko je toto rozhodnutie pravdepodobné
Podľa prieskumu agentúry Bloomberg počíta s kvantitatívnym uvoľňovaním 93 percent analytikov. ECB však nemusí  už dnes zverejňovať všetky detaily zásahu. Môže napríklad oznámiť, že s niečím takým počíta a zverejniť termín spustenia s tým, že konkrétny mechanizmus zásahu oznámi na ďalšom zasadnutí.

Ako rýchlo sa tento krok prejaví
Hlavný účinok programu, teda rast cien, by mal byť podľa analytikov viditeľný v druhej polovici tohto roka. Niektoré efekty však eurozóna pociťuje už teraz. Špekulácie ohľadom spustenia kvantitatívneho uvoľňovania sa premietli do výrazného oslabenia eura. V priebehu dnešného dňa by ale k žiadnemu výraznému skoku dôjsť nemalo. Súčasný kurz eura totiž už so začatím programu plne počíta. Otras na menových trhoch by skôr nastal, ak ECB kvantitatívne uvoľňovanie neoznámila, alebo by bolo napríklad z hľadiska objemu príliš slabé.

Riziká tlačenia peňazí
Experti varujú hlavne pred tým, že záchranný program spomalí priebeh reforiem v jednotlivých krajinách EÚ. Vlády totiž môžu získať pocit, že rozpočtové úspory už nie sú potrebné, pretože namiesto nich sa o návrat k rastu postará Európska centrálna banka. Podobný prístup sa v ekonomickej teórii označuje ako morálny hazard. Na túto skutočnosť neustále upozorňuje predovšetkým Nemecko. Preto je možné, že dlhopisy by nekupovala priamo ECB, ale národné centrálne banky.

Ako s krokom ECB súvisí kurz eura
Neistota, či sa Európskej centrálnej banke podarí zatočiť s defláciou, vedie investorov k tomu, že sa zbavujú eura a vymieňajú ho napríklad za doláre. Kurz meny, podobne ako cena akéhokoľvek tovaru a služby, závisí od dopytu. Ak záujem domácností alebo investorov klesá, tak sa na trhu začne tvoriť prebytok. Bežní obchodníci na problém s nedostatočným dopytom reagujú tým, že zlacňujú. V prípade eura sa tento "pokles ceny" prejavuje oslabovaním, hlavne voči doláru. Centrálne banky síce majú nástroje, ako kurz ovplyvniť, pomocou devízových intervencií môžu menu posilňovať aj oslabovať. Pokiaľ ale nedôvera na trhu zosilnie, môžu sa podobné zákroky minúť účinkom. Analytici očakávajú, že proti euru bude dolár posilňovať pravdepodobne po celý tento rok.

Súvisiace články

Aktuálne správy