Rok 2014 bol v SR rokom zhoršovania domácich podmienok na podnikanie a taktiež zhoršovania externého prostredia.
Rok 2014 bol v SR rokom zhoršovania domácich podmienok na podnikanie a taktiež zhoršovania externého prostredia. Podnikateľské prostredie nebolo ani v roku 2014 prioritou slovenskej vlády. Prejavilo sa to v neriešení dlhodobo narastajúcej byrokracie, vo zvyšovaní finančného zaťaženia podnikateľov, v uprednostňovaní niekoľkých vybraných firiem, ktoré si vďaka kontaktom dokázali vybaviť investičné stimuly či lukratívne verejné zákazky. Myslí si to prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec.
Ako povedal pre TASR, všetci ostatní museli riešiť často existenčné problémy, vrátane staronového neduhu druhotnej platobnej disciplíny, keď práve firmy, ktoré vyhrali štátne tendre, neplatili ich subdodávateľom z radov malých a stredných podnikateľov. Tí boli zároveň odkázaní na predražené a nekvalitné služby verejného sektora, museli čeliť kontrolám a sankciám zo strany stále aktívnejších úradov a štátnych agentúr. A zároveň sa museli prizerať tomu, ako si vláda kupuje priazeň voličov populistickými a ekonomicky škodlivými opatreniami typu „vlaky zadarmo“.
Podľa Oravca prípadné uplatnenie našich podnikateľov na zahraničných trhoch skomplikoval vývoj vonkajšieho prostredia, najmä vojenský konflikt Ukrajiny a Ruska a následná špirála ekonomických sankcií medzi Ruskom na jednej strane a Európskou úniou a USA na strane druhej. Jednou z mála dobrých ekonomických správ roka 2014 tak zostáva globálny pokles cien ropy, ktorý sa priaznivo prejavuje na poklese cien energetických vstupov.
Prezident ZPS predpokladá, že rok 2015 bude pre podnikateľov rokom vyšších daní a odvodov i zvýšených rizík vyplývajúcich z vývoja v zahraničí. Podnikatelia sa budú musieť popasovať s ťažkými podmienkami. Tie budú kombináciou viacerých faktorov, a síce vládnych opatrení, ktoré boli prijaté v roku 2014 a nadobúdajú platnosť v roku 2015 a v ňom sa aj na podnikateľských aktivitách negatívne prejavia, chronicky deformovaným trhom práce, na ktorom sa dlhodobo ponuka míňa s dopytom, čoraz intenzívnejšej konkurencie vo väčšine sektorov slovenskej ekonomiky, ako aj možným skomplikovaním vývoja v eurozóne a v celej Európskej únii.
Rok 2015 môže byť návratom otvorenej krízy eura, ktorá bola zdanlivo zažehnaná. V skutočnosti politici mnohých európskych krajín len premrhali čas, ktorý im svojimi opatreniami kúpila Európska centrálna banka. Politický vývoj v Grécku a ekonomický vývoj vo Francúzsku môžu mať za následok opätovnú stratu viery finančných trhov v schopnosť európskych krajín vyriešiť ich dlhotrvajúce štrukturálne problémy, čo následne môže predstavovať riziko destabilizácie slovenskej ekonomiky, uzavrel Oravec.
