oPeniazoch.sk, SITA
Ako dôvod prerušenia diskusií o rozpočte minister financií Peter Kažimír uviedol rokovanie týkajúce sa možného navyšovania miezd v budúcom roku pre zamestnancov štátnej a verejnej správy
Parlamentný finančný výbor prerušil rokovanie o rozpočte verejnej správy na rok 2015 a na ďalšie roky 2016 a 2017 a vrátiť by sa k nemu mali poslanci o týždeň v pondelok. Ako na rokovaní výboru povedal minister financií Peter Kažimír, majú pred sebou ešte rokovanie týkajúce sa kolektívneho vyjednávania. Ide o dohodu medzi vládou a verejným sektorom vo veci možného navyšovania miezd v budúcom roku pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Tieto rokovania by sa mali uskutočniť v stredu.
V rámci makroekonomických dát, na ktorých je postavený rozpočet, bol rezort financií podľa Kažimíra nútený urobiť korekciu v odhadoch. Pôvodne odhadovaný rast ekonomiky pre budúci rok mal byť na úrovni 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), no neskôr tento údaj upravili na 2,6 %. Teda v tomto roku by mala ekonomika podľa aktuálnych dát rásť o 2,4 % a v budúcom o 2,6 %. „Základňa čísel, na ktorej je položený rozpočet, je pevná. Čísla sú realistické a stojíme si za nimi,“ povedal Kažimír.
V tomto roku dochádza podľa Kažimíra k fiškálnej expanzii, teda štrukturálny deficit sa dostane pod hranicu 2 %. Rozpočet pracuje so štrukturálnym úsilím 1,2 % HDP pri dosiahnutí cieľa nominálneho deficitu na úrovni skoro 2 % HDP. Vládny návrh tak síce zatiaľ počíta s deficitom verejných financií na úrovni 1,98 % hrubého domáceho produktu, kabinet však verejne deklaruje zámer zmestiť sa pod 2,5 % výkonu ekonomiky.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by však bolo vhodné, aby rozpočet, tak ako aj po minulé roky, počítal aj s rezervou na prípadné negatívne externé vplyvy. Tá by mala podľa rady predstavovať od 0,1 % do 0,3 % hrubého domáceho produktu. „Fiškálny priestor, ktorý dnes máme, je možné využiť na tvorbou rezerv, čo chceme urobiť a hlavne financovaním nákladov kľúčovej odvodovej reformy,“ pokračoval Kažimír na výbore. Výsledná rezerva by však mala podľa neho byť minimálne na úrovni 0,2 % HDP.
Rozpočet sa bude v parlamente ešte upravovať, keďže do jeho prípravy zasiahol prechod na novú výkaznícku metodiku ESA 2010. Rozpočet bol podľa Kažimíra prijímaný v neľahkých podmienkach zmeny metodiky a tieto dopady na rozpočty krajín sú podľa neho rôzne. Výsledkom pre Slovensko bolo, že po zmene metodiky bol upravený výsledok dlhu Slovenska pod 55 % výkonu ekonomiky. V rámci výhľadu na ďalšie roky je podľa Kažimíra ich predsavzatím, aby medziročne dlh klesal. Rozpočet sa bude upravovať aj pre očakávané pozmeňujúce návrhy, ktoré už v súčasnosti viacerí poslanci deklarujú, že predložia.
Minister financií si po úvodnom slove k rozpočtu vypočul na rokovaní výboru aj kritiku. Nezaradený poslanec Jozef Kollár najprv skonštatoval, že daňové príjmy verejnej správy a príjmy fondov sociálneho zdravotného poistenia medziročne rastú, čo vníma pozitívne. Na druhej strane však ale menej pozitívne je, že vláda niekomu neadresne berie a adresne niekomu rozdáva. Ako príklad uviedol vplyv novely zákona o daní z príjmov, ktorá znamená v budúcom roku presun 259 mil. eur z privátnej sféry na príjmovú stranu štátu. Ako ďalší príklad uviedol ponechanie sadzby dane z pridanej hodnoty na 20 %. Poslanec za stranu Most-Híd Ivan Švejna napríklad nesúhlasí so zavedením odvodovej odpočítateľnej položky. Poslanec za KDH Pavol Zajac zase kritizoval čerpanie eurofondov.
