oPeniazoch.sk, ceskapozice Foto: SITA
Komerčné dobývanie vesmíru poznačili dve nehody súkromných dopravcov. Kým explózia rakety Antares priniesla len materiálne škody, výbuch SpaceShipTwo si vyžiadal aj prvú ľudskú obeť. Znamená to koniec jednej vízie?
Vízia komerčných letov do vesmíru sa objavila zhruba na začiatku nového tisícročia. Myšlienky sa chopili vizionári aj podnikatelia, ktorí vynikli v iných odboroch. Spoločnou vlastnosťou všetkých súvisiacich projektov je, že výrazne meškajú za pôvodnými plánmi. A časový posun sa po posledných udalostiach pravdepodobne ešte zväčší.
Typológiou vesmírnej turistiky sa na konferencii Global Space Exploration Conference v roku 2012 zaoberal Ugur Guven, jadrový a kozmický vedec. Problematiku rozdelil do troch kategórií.
Suborbitálne vesmírne cesty. Priblížia sa hranici vesmíru, ale nedosiahnu obežnú dráhu, podľa teoretických predpokladov by mali byť relatívne lacné a bezpečné.
Orbitálne lety. Dosiahnu obežnú dráhu Zeme.
Pokročilé cesty vesmírnym priestorom.
Najbližšie majú dnes komerčné lety ku kategórii suborbitálne, podľa Guvena im ale zatiaľ chýba udržateľný obchodný aj technický model. Potrebné technológie k dispozícii sú a dosiahnu na ne aj komerčné subjekty. Na technickú stránku projektov nateraz dozerajú orgány činné v civilnej leteckej doprave. Suborbitálne stroje musia spĺňať rovnaké požiadavky na bezpečnosť prepravy pasažierov ako dopravné lietadlá. Na druhej strane vzniká potreba certifikovať komponenty, riešenia a technológie pre vesmírnu prevádzku. S tým majú skúsenosť doterajší dobyvatelia vesmíru v podobe vládnych inštitúcií.
Trhový potenciál vesmírnej turistiky Guven rozdelil do štyroch vývojových fáz.
Pionierska. Cena letenky sa má pohybovať medzi jedným miliónom a 100 tisícmi dolárov. V nej sa odbor pravdepodobne nachádza dnes.
Exkluzívna. Cena klesá do rozmedzia desať až sto tisíc dolárov.
Vyspelá. Vesmírna letenka vyjde na dva až desať tisíc dolárov.
Masová. Dvetisíc dolárov za palubnú vstupenku.
V dohľadnej dobe sa má vesmírna turistika podľa Guvena pohybovať v suborbitálnom priestore, teda okolo 100 kilometrov od povrchu Zeme. V tejto výške už cestujúci zazrú zakrivenie planéty a súčasne nahliadnu do temnôt vesmíru. Guven však predpokladá, že vznikne dopyt aj po letoch na nižších dráhach. Dnes sa dopravné lietadlá pohybujú vo výškach nepresahujúcich 16 kilometrov, nad nimi je priestor vyhradený na vojenské účely.
Masové rozšírenie vesmírnej turistiky má však z hľadiska cestujúcich aj zdravotné obmedzenia. Aj pre relatívne krátky výlet na hranici kozmu bude nutné absolvovať asi štvortýždňový tréning a podrobnú kontrolu fyzického stavu pasažiera.
V prípade orbitálnych letov budú cestujúci očakávať, že aspoň raz obletia okolo Zeme. V tomto prípade sa zásadne mení technika. Pre vstup na orbitu musí dopravný prostriedok využiť raketový motor, štartovať vertikálne a pohybovať sa rýchlosťou okolo desať kilometrov za sekundu. Vesmírneho turistu podobný výlet vyjde podľa Guvenovho odhadu 20 miliónov dolárov. Použitá technika je totiž úplne odlišná od suborbitálnej, ktorá sa príliš nelíši od bežnej leteckej. Výcvik účastníkov navyše potrvá až pol roka.
Pokročilé cesty vesmírnym priestorom pravdepodobne odštartujú lety na Mesiac. Kozmické lode opustia Zem a pomocou manévrov sa presunú na tzv. interplanetárnu trajektóriu. Zatiaľ nemožno uvažovať o inej cieľovej destinácii, ako je práve Mesiac, pre prípadný pobyt na ňom ale chýba akékoľvek zázemie. Guven však očakáva, že dopyt po podobných cestách výrazne vzrastie aj vďaka výskumným inštitúciám.
Dôležitou témou vesmírnej turistiky, a nielen kvôli aktuálnym haváriám, sa stane bezpečnosť. Rad parametrov sa prevezme z leteckej prevádzky, tie sa doplnia ešte o ďalšie špecifiká. V tejto súvislosti Guven očakáva, že záštitu nad bezpečnosťou, výcvikom posádok a technickou kontrolou strojov prevezmú vládne orgány. Ochranné opatrenia tiež navýšia náklady na podobné projekty, ktoré budú musieť byť z princípu veľmi dobre poistené.
